Všetko o veľkonočnom oblievaní. Ako vyzerá táto tradícia plná vody a radosti?

Veľkonočný pondelok na Slovensku je spojený hneď s dvoma typickými zvykmi.

Chlapci nielen šibú dievčatá korbáčom, ale polievajú ich tiež studenou vodou.

Kde sa oblievačka vzala a aký je jej význam?

V ktorých slovenských regiónoch sa s ňou stretnete najčastejšie?

Poďte s nami bližšie spoznať kúzlo veľkonočného polievania.

Čo je oblievačka?

Slovensko je jednou z mála krajín, kde sa na Veľkonočný pondelok dodržiavajú súčasne dve ľudové tradície – šľahanie korbáčom alebo šibačka a polievanie vodou čiže oblievačka či polievačka.

Chlapci a mladí muži dievčatá najprv polejú vedierkami vody, prípadne ich vykúpu priamo v potoku či rybníku, a následne ich vyšľahajú korbáčmi. Ako odmenu za svoju „starostlivosť“ dostanú od dievčat maľované veľkonočné vajíčka, sladkosti, drobné peniaze a v niektorých oblastiach tiež panáka slivovice.

História a význam

Korene tohto veľkonočného zvyku siahajú ďaleko do minulosti, a to až k pohanským rituálom spojeným s príchodom jari. Voda bola totiž od pradávna považovaná za akýsi očistný prvok, ktorý prináša zdravie a krásu.

Kresťanstvo neskôr túto tradíciu prevzalo a začlenilo do veľkonočných osláv ako symbol obnovy a nového života po dlhom období pôstu.

Veľkonočné polievanie má dievčatám zaistiť očistu od všetkého zlého, zdravia, krásu a sviežosť po celý nasledujúci rok. Verí sa, že čím viac je voda ľadová, tým lepšie. Dnes ide v neposlednom rade aj o formu zábavy, ako môžete vidieť aj na nasledujúcom videu.

Regionálne rozdiely

Oblievačka nemá na celom území Slovenska rovnakú podobu, predovšetkým medzi západom a východom krajiny existujú určité odlišnosti.

Vo východnej časti Slovenska je zvykom, že sa dievčatá nielen intenzívne polievajú vodou, ale často končia aj v miestnom potoku alebo rybníku. Naopak v západných regiónoch sa polievanie vodou niekedy vynecháva a dievčatá sú iba vyšibané korbáčom.

Na juhu Slovenska, kde je silný vplyv maďarskej kultúry, sa namiesto klasického polievania vodou často používa parfém alebo kolínska voda.

Polievačka v minulosti a dnes

Dnešná oblievačka sa v mnohých ohľadoch líši od tej, ktorá sa praktizovala pred niekoľkými desiatkami rokov. Predovšetkým vo väčších mestách je často obmedzená len na symbolické pokropenie vodou alebo parfumom.

Zvyk chodiť v skupine dom od domu sa už tiež drží len v niektorých vidieckych oblastiach. Niektoré dievčatá sa snažia polievaniu úplne vyhnúť, a trávia Veľkonočný pondelok mimo domova.

Na druhú stranu v niektorých častiach Slovenska, najmä na východe krajiny alebo v ľudových skanzenoch, sa veľkonočné polievanie vodou v poslednej dobe stáva určitým lákadlom pre turistov. Návštevníci tu môžu sledovať rekonštrukcie tradičných veľkonočných zvykov, vrátane oblievačky.

Oblievačka v iných krajinách

Určité veľkonočné tradície sú v niektorých krajinách podobné, a oblievačka nie je výnimkou. V Poľsku je Veľkonočný pondelok známy ako „Śmigus-Dyngus“, čo znamená Mokrý pondelok. Aj tunajší chlapci totiž polievajú dievčatá studenou vodou a šľahajú ich vŕbovými prútikmi.

V Maďarsku je oblievačka známa ako „locsolkodás“, kedy chlapci recitujú riekanky a polievajú dievčatá vodou, parfémom alebo kolínskou.

V Českej republike sa s polievaním studenou vodou stretávame v obrátenej podobe. Ak chlapci prídu na Veľkonočný pondelok koledovať po dvanástej hodine dopoludnia, dievčatá ich môžu poliať vodou.