Čo sa robí počas Veľkonočného pondelka? Zvyky a tradície

Mnoho z nás dnes Veľkonočný pondelok vníma predovšetkým ako posledný deň predĺženého víkendu.

To je ale škoda, tento deň má svoje jedinečné tradície, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.

Prečo vlastne chodia chlapci za dievčatami s korbáčom a kedy chodili v minulosti koledovať dievčatá?

A čo by ste mali podávať na veľkonočný obed?

Poďte s nami privítať príchod jari.

Čo je Veľkonočný pondelok?

Veľkonočný pondelok nasleduje po Božom veľkonočnom hode, keď kresťania oslavujú Zmŕtvychvstanie Pána. Tradične patria predovšetkým svetským oslavám, ktoré nadväzujú na predkresťanské zvyky a tradície spojené s príchodom a oslavou jari.

V minulosti sa tento deň často volal aj Červený pondelok. Prečo? Podľa tradičnej farby veľkonočných vajíčok. Kedysi sa totiž vajcia farbili predovšetkým načerveno, aby pripomínali krv Ježiša Krista.

Kedy sa oslavuje Veľkonočný pondelok?

Tento deň nasleduje deň po Veľkonočnej nedeľu alebo Božom veľkonočnom hode. Na kedy vychádza Červený pondelok v nasledujúcich rokoch?

História

Väčšina z nás pozná biblické dôvody na slávenie Veľkého piatku a Veľkonočnej nedele, ale v súvislosti s pondelkom si nič významné nevybavujeme. Je to do určitej miery pravda.

Tento deň nasleduje po Božom veľkonočnom hode, keď bol Ježiš Kristus po svojom ukrižovaní na Veľký piatok vzkriesený, a verí sa, že Ježiš zostal na zemi ďalších 40 dní.

Počas tejto doby sa zjavoval veriacim, uzdravoval chorých a šíril Božie slovo. Predpokladá sa, že skutky, ktoré počas tohto obdobia vykonal, pomohli založiť prvú cirkev. Po uplynutí 40 dní nasleduje Sviatok Nanebovstúpenia Pána, keď sa Ježiš Kristus pred zrakmi svojich učeníkov vzniesol do neba.

Biblia sama o sebe teda nehovorí nič o tom, čo sa stalo na Veľkonočný pondelok, a rovnako kresťanom nijako výslovne nenariaďuje, aby ho oslavovali.

Zvyky a tradície

Veľkonočný pondelok bol odjakživa plný ľudových zvykov, ktoré súviseli s príchodom jari a koncom zimy. Niektoré sa zachovali dodnes, iné už sú skôr len otázkou minulosti.

Jednotlivé zvyky sa menili z regiónu na región. Isté však je, že tradícia rozdávania vajíčok a šibania korbáčom je českou a slovenskou raritou, ktorú inde vo svete nenájdete. Aj preto by sme mali túto tradíciu uchovávať.

Teraz ale poporiadku. Čo všetko k tradičným veľkonočným zvykom patrí a ako a prečo vznikli?

Veľkonočné vajcia

Maľované veľkonočné vajíčka tradične pripravujú ženy a dievčatá na Bielu sobotu. Vajcia sú symbolom nového života a zrodenia, súvisia tak nielen s prebúdzajúcou sa prírodou po zimnom spánku, ale aj s novým životom Ježiša po zmŕtvychvstaní na Veľkonočnú nedeľu. Rozbité vajcia sú symbolom prázdneho hrobu.

Kraslice alebo zdobené vajcia boli podľa všetkého súčasťou osláv už v starovekom Egypte, najstaršia dochovaná pochádza zhruba z obdobia 300 rokov pred naším letopočtom.

Kým chlapcom sa počas Veľkonočného pondelka dávajú farebné vajcia uvarené natvrdo, ako dekorácia slúžia predovšetkým vyfúknuté vajcia, ktorým sa tiež hovorí kraslice.

Medzi obvyklé dekorácie na farebných vajciach patria hlavne jarné kvetinové či zvieracie motívy. Na tvorbu motívov sa predtým používal hlavne vosk, slama alebo sa vajcia vyškrabávali. Farbilo sa prírodnými farbivami, táto tradícia sa dnes postupne opäť vracia.

Jednotlivé farby v sebe mali dôležitú symboliku, napríklad červené vajcia sa dávali chlapcom, ku ktorým dievčatá chovali vrelé city, naopak žlté vajcia znamenalo odmietnutie. Niekde platilo, že sa dávali vajcia všeobecne len tým chlapcom, ktorí boli dievčatami vnímaní kladne.

Veľkonočný korbáč a koleda

Korbáč je veľmi dôležitou súčasťou veľkonočných osláv. Je tvorený z vŕbového prútia, počet prútov závisí aj od toho, kto korbáč plietol.

Tomuto „nástroju“ sa hovorí tiež napríklad mrskačka, hodovačka, karabáč, šibák alebo tatar. Názvov je ale v jednotlivých nárečiach oveľa viac.

Chlapci chodili v pondelok ráno s korbáčmi koledovať po dedine a šľahali s nimi dievčatá, aby si za zvuku veľkonočných kolied vyslúžili vajíčko.

Vyšľahanie korbáčom malo dievčatám zabezpečiť, aby zostali krásne, zdravé, usilovné a veselé po celý ďalší rok. Tento zvyk sa udržuje už zhruba od konca 14. storočia.

Okrem vajíčok sa dospelým mužom dával tiež alkohol. Ostatne táto tradícia sa zachovala do dneška a niektorí koledníci vezmú ocenia skôr tekuté odmeny.

Bolo tiež zvykom, že dievčatá viazali chlapcom na korbáč stužky a podľa ich farieb mohli chlapci tiež spoznať, aké city k nim dievčatá chovajú. Červená znamenala lásku, modrá nádej, žltá odmietnutie, zelená sympatie.

V niektorých regiónoch dochádzalo v utorok k odvetnej kolede, keď chodili dievčatá. Tiež sa polievalo vodou, čo je zvyk, ktorý niekde pretrval aj dodnes. Ak chlapci prídu koledovať po dvanástej hodine dopoludnia, dievčatá ich môžu poliať vodou.