Slovinská Veľká noc je plná tradícií a prekrásnych kraslíc! Poďte ich s nami osláviť!

Zaujíma vás, ako sa sviatky jari oslavujú v neďalekom Slovinsku a čo k nim patrí?

Na Slovinsku sa čokoládové vajíčka príliš nekonzumujú, pretrváva zvyk nádherne zdobených kraslíc.

A čo si v tomto južnom štáte na Veľkú noc doprajú dobrého? Poďte si s nami upiecť klasickú slovinskú poticu!

Majú snáď v tejto krajine zvláštne tradície a zvyky?

Oslávte s nami slovinskú Veľkú noc a budete to vedieť!

Kedy sa oslavuje Veľká noc v Slovinsku?

Rovnako, ako vo zvyšku kresťanských krajín, aj tu je náboženská tradícia stále veľmi silná. Sviatky začínajú na kvetnú nedeľu, kedy sa do kostola prinášajú ratolesti na požehnanie. Ich uvitie má v Slovinsku veľkú tradíciu, podľa ich farby a štruktúry vyjadrujú aj svoj vlastný význam. Vždyzelené a hnedé sú symbolom života, krušpán symbol ochrany pred búrkami a borievka alebo brečtan sú symboly utrpenia. 

Do týchto väzieb sa viažu jarné kvety, ale aj vetvičky ovocných stromov z vlastných sadov, ktoré by s požehnaním mali lepšie niesť ovocie, seno od dobytka, ktorému sa týmto dostane ochrany. V Ľubľane môžete tiež zakúpiť tradičné zväzky z hoblín, ktoré sú typické pre túto oblasť. 

Tiež na Slovinsku utíchnu na Zelený štvrtok zvony. Táto tradícia tu však mala ešte jednu zvláštnosť. Ženy totiž verili, že pokiaľ sa v čase ticha umyjú vo vode, nebudú sa musieť už nikdy starať o krásu. Zároveň sa tiež voda nosila k starým ľuďom a chorým, aby im pomohla. 

Veľký piatok je sprevádzaný pôstom, verilo sa tu tiež v to, že krajina je v tento deň mŕtva, teda sa zásadne nepracovalo na poliach a ctil sa odpočinok. 

Ako je to v Slovinsku s veľkonočnými vajíčkami?

V Slovinsku sa zdobia tradičné kraslice, ktoré majú nádherné vzory, vždy doplnené červenou farbou, pretože tá značí Kristovu krv. Dnes sa však už od tradičnosti upúšťa, čoraz častejšie sa veľkonočné vajíčka premietajú do najrôznejších odtieňov. 

To nič nemení na tom, že sú tu stále regióny, v ktorých možno každú kraslicu prirovnať k majstrovskému dielu. V Idriji sa vajíčka zdobia nádhernou idrijskou čipkou, rovnako ako v oblasti Vrhniky. Kreslené kraslice, zvané pisanke, sú potom tradičné pre oblasť pozdĺž rieky Kolpa. 

V Slovinsku sa o vajíčka hrá mnoho hier, medzi ktorých cieľ patrí vajíčka “nasekať” alebo trafiť. Na vajíčka v koši sa príkladne hádžu mince, alebo iné predmety. Známe je tiež kotúľanie vajíčka po násade od grófov alebo po doštičke. 

Slovinské veľkonočné tradície a zvyky

Svätenie ohňa a vody

Tento rituál sa týka ohňa, ktorý sa odnáša na požehnanie do kostola a jeho významom je jeho udržanie po celý rok. Na tento účel sa na jeseň zbierajú trudnaté huby, ktoré sa úplne vysušia. Potom sa nimi pretiahne drôt, aby sa dali do kostola odniesť a po ceste nevyhasli. 

Posvätený oheň následne nosia chlapci od domu k domu, skôr za to dostávali veľkonočnú kraslicu, dnes už sú zvykom skôr peniaze. Týmto ohňom sa nasledujúci deň potom rozkladá ten v domácich kachliach. 

Žehnanie veľkonočných pokrmov

V minulých dobách sa najstaršie slobodné dievča domácnosti vydalo do kostola požehnať košík plný jedla. Malo to zaručiť hojnosť na ďalší rok. Muži počas tohto pochodu strieľali z diel alebo robili hluk, cieľom bolo odohnať démonov a zlé sily. 

V tomto období sa v Ľubľane uctievala aj jablčná kanonáda. Pôvodne zvyk vznikol, ako upomienka na Turkov, ktorí územie okupovali, dnes sa však ovocie – jablká a pomaranče, počas tejto udalosti hádže deťom. 

Strašnice

Zaujímavým veľkonočným zvykom bývalo tiež božie strašenie, ktoré symbolizuje zemetrasenie, ktoré nastalo, keď Ježiš Kristus zomrel na kríži. Za týmto účelom sa priväzovali drevené predmety na povrazy a tĺklo sa do nich, kým z nich neboli triesky. Z tých sa potom na Bielu sobotu rozrábal svätý oheň. Dnes sa už jedná o starý zvyk, ktorý sa dodržiava málokde.

Slovinská veľkonočná kuchyňa

Čo si môžete predstaviť na slávnostnom slovinskom veľkonočnom stole? Ctí sa tu tradícia a uprednostňujú sa recepty odovzdávané po celé generácie. 

Tradičné sú predovšetkým slovinské veľké veľkonočné raňajky. Počas nich sa podáva šunka, pálivý chren a pečivo, k tomu všetkému tiež zdobené veľkonočné vajíčka. V niektorých domácnostiach sa šunka alebo údené zapekajú do cesta.

Recept na pravú slovinskú poticu

Asi najznámejším slovinským veľkonočným pokrmom je potica. Ide o sladký koláč, ktorý sa pripravuje s náplňou. Známa je maková, ale aj oriešková. Práve tento variant si teraz spoločne pripravíme.

Ingrediencie:

Cesto:

• 4 polievkové lyžice zmäknutého masla
• 1/4 šálky (50 g) kryštálového cukru
• 1 čajová lyžička soli
• 3/4 šálky (170 g) mlieka
• 2 veľké vajcia
• 2 1/2 lyžičky instantného droždia 
• 2 lyžičky čistého vanilkového extraktu
• 3 šálky (360 g) celozrnnej múky 
• 1/4 šálky (46 g) zemiakovej múky alebo 1/2 šálky (46 g) sušených zemiakových vločiek (instantná zemiaková kaša)

Náplň:

• 4 1/2 šálky nasekaných vlašských alebo pekanových orechov
• 3/4 šálky cukru
• 2 polievkové lyžice múky
• 1/4 lyžičky soli
• 2 lyžičky škorice
• 3 veľké vajcia
• 1/4 šálky mlieka
• 1/4 šálky javorového sirupu
• 1 lyžička čistého vanilkového extraktu 
• 2 čajové lyžičky pomarančovej kôry

Poleva:

• 1 veľké vajcia rozšľahané s 2 lyžicami vody
• 1/4 šálky jemne nasekaných vlašských alebo pekanových orechov

Postup práce:

• Vložte maslo, cukor a soľ do veľkej misy. Mlieko priveďte na sporáku alebo v mikrovlnnej rúre do varu a nalejte na ingrediencie. Krátko premiešajte a potom nechajte zmes vychladnúť na vlažnú teplotu.
• Kým zmes chladne, odvážte si múku.
• Po vychladnutí zašľahajte vajcia, droždie a vanilku. Asi 1 hrnček hladkej múky prešľahajte so zemiakovou múkou (alebo zemiakovými vločkami) a vmiešajte do mokrých prísad. Pridajte zvyšnú múku a premiešajte, aby ste vytvorili vláčne cesto.
• Cesto hneťte 8 až 10 minút, kým nie je lesklé a hladké. Prikryte cesto a nechajte ho 1 hodinu kysnúť, potom ho dajte do chladničky aspoň na 1 hodinu, ale pokojne aj cez noc.
• Príprava náplne: Vložte orechy, cukor, múku, soľ a škoricu do misy kuchynského robota alebo mixéra. Spracovávajte v krátkych dávkach, aby ste orechy rozomleli.
• Za chodu kuchynského robota pridajte vajcia, mlieko, javorový sirup a vanilku, pomarančovú kôru, všetko dôkladne rozmixujte.
• Cesto rozvaľkajte na pomúčenej pracovnej ploche na obdĺžnik, dlhšou stranou k sebe. Náplň rovnomerne rozotrite po povrchu a nechajte 1 cm dlhý okraj nepokrytý.
• Cesto zrolujte smerom k nezakrytému okraju a pritlačte, aby ste utesnili šev a konce, aby sa náplň uzavrela.
• Vymažte dve formy (na bábovku alebo kruhový koláč) a vyložte ich papierom. Zrolované cesto rozkrojte na polovicu tak, aby vám vznikli dva klátiky.
• Postupne spojte konce kolíkov k sebe, aby vznikol tvar kruhu, a miesto, kde sa spájajú, zopnite a utesnite, aby sa náplň uzavrela. Kruh jemne stlačte. 
• Z uvedeného množstva by mali vzísť dva kruhy.
• Bochníky prikryte a nechajte ich kysnúť, kým sa nenafúknu, maximálne 1 1/2 hodiny. Ku koncu doby kysnutia predhrejte rúru na 180 °C.
• Po vykysnutí bochníky potrite rozšľahaným vajcom a posypte nadrobno nasekanými orechmi.
• Pečte bochníky 50 až 55 minút. Po 20 minútach skontrolujte vršky a v prípade potreby ich prikryte fóliou, aby príliš nezhnedli. Koláče sú hotové, keď je v strede nameraných 190 °C digitálnym teplomerom.
• Vyberte ich z rúry a nechajte ich 20 minút chladnúť na mriežke. Potom ich opatrne vyklopte a nechajte úplne vychladnúť. 

Kam si na Veľkú noc na Slovinsku vyraziť?

V Slovinsku veľmi záleží na tom, kam vyrazíte. Ak sa chystáte do Álp, čakajte skôr horskú klímu, naopak pri pobreží vás bude čakať teplo a slnko. Na jar sa však rovnako, ako v našich končinách, môže stať, že vám celý výlet preprší. Nájdite si preto program pre každú situáciu. 

Ľubľana

Hlavné mesto je pohodové a krásne. Prechádzkou tu nič nemôžete pokaziť, navyše sa môžete lanovkou alebo po svojich dostať na lubľanský hrad a užiť si výhľad do okolia. Architektúra aj rad roztomilých kaviarní vám v hlavnom meste priamo uhranie. Ľubľana je mesto, ktoré v každom prípade stojí za návštevu, navyše sa tu konajú jarmoky, kde zakúpite nejednu vzácnu upomienku. 

Prímorská atmosféra v Pirani

Nádherné historické mestečko vo vás navodí pocit, že ste hranice Slovinska dávno opustili a dostali sa úplne do iného sveta. Starodávne uličky aj zástavba vás vtiahnu do jedinečnej atmosféry, ktorú zakončíte posedením pri priezračnom mori s kornútom zmrzliny. Voda ešte v tomto období na kúpanie nebude, o to viac si tunajšie uličky užijete bez množstva potulujúcich sa turistov. 

Jazero Bled

K jednému z najnádhernejších panorám v Slovinsku patrí alpské jazero Bled s ostrovčekom uprostred, kde stojí kostol panny Márie. Na jeho azúrovú priezračnosť a romantické položenie v alpských vrcholkoch sa vám bude chcieť pozerať už navždy. Alpy navyše ponúknu možnosti turizmu, vo vyšších oblastiach aj lyžovanie. Zaujímavosťou je, že jazero Bled má v sebe termálne pramene a voda tu dosahuje stabilnú teplotu okolo 25 stupňov. 

Slovinská Veľká noc je nádherným dôkazom pretrvávajúcich tradícií. Vyrazte si do tejto krajiny, ktorá nám nie je vzdialená a užite si atmosféru alpskej nádhery medzi zasneženými vrcholkami aj uličiek starodávnych miest, vrátane priezračného mora. Oslavy Veľkej noci v Slovinsku vo vás jednoducho zanechajú nezabudnuteľnú spomienku.