Rumunská Veľká noc sa nesie v znamení mnohých tradícií a dobrého jedla. Aké sú sviatky jari v krajine grófa Drakulu?

Veľkonočné sviatky sú v Rumunsku veľkou udalosťou.

Ako sa rumunsky povie veselá Veľká noc?

Čím sa tu zdobia veľkonočné vajíčka?

Čo sa dáva do vody, v ktorej si umývate tvár?

To všetko a ešte oveľa viac o tom, ako sa oslavuje Veľká noc v Rumunsku, sa dozviete v našom článku.

História Veľkej noci v Rumunsku

V súčasnosti je hlavným náboženstvom Rumunska pravoslávna cirkev, ku ktorej sa hlási 81 % obyvateľov krajiny. Kresťanstvo má v rumunskej histórii hlboké korene. Predpokladá sa, že sa do Rumunska mohlo dostať už v 4. storočí n. l., pravdepodobne z Rímskej ríše. Zdá sa však, že v 9. storočí prijali Valaši, etnickí Rumuni pred vznikom Rumunska, slovanskú liturgiu a bulharskú cirkevnú jurisdikciu.

Podľa jednej z miestnych legiend sa počas hebrejského sviatku Pesach prišla Panna Mária pozrieť na svojho ukrižovaného syna. Niesla košík s vajcami, ktoré položila k päte kríža a pritom sa modlila. Na vajcia dopadla Ježišova krv a vajcia zčervenali.

Rumunské veľkonočné tradície, zvyky a symboly

Aj keď je väčšina Rumunov pravoslávna, veľkonočné tradície sa môžu líšiť v závislosti od regiónu. Veľkonočnú nedeľu trávia Rumuni doma s rodinou, na Veľkonočný pondelok chodia na návštevu k širšej rodine, starým rodičom, krstným otcom a podobne. Paște Fericit!

Veľkonočné vajíčka

Farbenie vajec je jednou z najdôležitejších rumunských veľkonočných tradícií. Maľované vajíčka sú počas sviatkov vždy prítomné na stole a deti sa nemôžu dočkať, kým sa zúčastnia súťaží v klepaní vajíčok.

Veľkonočné vajíčka sa v Rumunsku farbia na Zelený štvrtok. Tradičnou farbou je rovnako ako v iných pravoslávnych krajinách predovšetkým červená, ktorá symbolizuje Ježišovu krv. Vzhľadom k pôstu sa ale vajíčka môžu začať jesť až na veľkonočnú nedeľu.

Pred ich konzumáciou sa vajíčka tradične rozbíjajú pomocou hry, ktorá spočíva v ťukaní dvoch vajec o seba. Vajce, ktorého škrupina sa rozbije, prehráva a je zjedené, vajce, ktoré zostalo nepoškodené, pokračuje v „súboji“ s ďalšími vajcami. Navyše existuje povera, ktorá tvrdí, že ľudia, ktorí si ťuknú vajíčkami, sa po smrti opäť uvidia.

Tradičné zdobenie vajíčok

V niektorých oblastiach Rumunska, najmä v Bukovine na severe krajiny, existuje tradícia farbenia vajec pomocou rôznych geometrických a rastlinných motívov. Na tento proces sa používajú rôzne farby a vosk. Ďalšia starobylá miestna tradícia na veľkonočných vajciach zahŕňa zdobenie vajec korálky, ktoré vytvárajú zložité farebné vzory. Aký význam majú farby použitých korálikov?

Hoci sa ozdobné detaily v jednotlivých regiónoch líšia, všetky prvky na zdobených vajciach majú svoj význam. Napríklad zvislá čiara znamená život, vodorovná čiara znamená smrť, dvojitá čiara znamená večnosť, špirála znamená čas alebo večnosť.

Veľkonočné sväté svetlo

Na Bielu sobotu sa v Rumunsku dodržiava tradícia, ktorú si každoročne nechá ujsť len málokto. O polnoci idú Rumuni do miestneho kostola, aby si vzali „svetlo od Boha“. Kňaz zapáli prvú sviečku a všetci sa uistia, že je zapálená každá dlhá svieca, ktorú si so sebou priniesli.

Tento akt je vnímaný ako symbolické prevzatie svetla od Boha a je nevyhnutnou súčasťou každej rumunskej oslavy Veľkej noci. Po skončení omše si svetlo odnesú domov. Po príchode domov sa urobí so sviečkou nad prahom domu kríž vo vzduchu, aby sa domovu požehnalo. Veľkonočné sviece sa navyše potom doma uchovávajú, pretože symbolizujú ochranu. V prípade choroby, ťažkostí alebo zlého počasia ju znovu zapália, aby sa im dostalo požehnania a ochrany.

Nové oblečenie

Ďalšou známou rumunskou veľkonočnou tradíciou je, že si na Veľkú noc musíte zaobstarať nové oblečenie. Zvlášť deti by mali dostať nové oblečenie. Súvisí to nielen s náboženským motívom znovuzrodenia, ale aj s príchodom jari, kedy aj „príroda sa oblieka do nového“.

Veľkonočné umývanie

Po príchode z veľkonočného kázania si všetci členovia rodiny umyjú tvár vodou z umývadla, do ktorého bolo vložené červené vajce a strieborná minca. Vajce sa tam dáva preto, aby všetci boli rovnako červení a zdraví ako vajcia, a mince preto, aby boli bohatí a čistí ako striebro.

Polievačka

V Sedmohradsku existujú niektoré špecifické tradície, jednou z nich je na Veľkonočný pondelok polievačka, podobný ako poznáme z našich končín. Skupiny chlapcov putujú po dedine a polievajú dievčatá vodou alebo na nich striekajú voňavku či kolínsku. Účelom je, aby zostali krásne po celý rok.  

Ako sa oslavuje rumunská Veľká noc?

Významná časť rumunských veľkonočných tradícií sa týka jedla. Na nedeľnom veľkonočnom stole sa tak objavuje celý rad špecifických pokrmov. Žiadna rumunská Veľká noc sa nezaobíde bez jahňacej pečienky ako ústredného veľkonočného jedla. Obvykle sa podáva s jarnou pečenou zeleninou, ako je mrkva, zelené fazuľky, zemiaky a zelený hrášok.

Jahňacie mäso sa ale okrem pečienky využíva aj mnohými ďalšími spôsobmi, napríklad aj na polievku alebo na prípravu pokrmu z vnútorností, ktorý je podobný škótskemu haggis, v jeho strede sa nachádza celé vajíčko natvrdo.

Ďalším tradičným veľkonočným jedlom je pasca. V Rumunsku sa tento múčnik z tvarohu či smotany a hrozienok musí pripravovať v sobotu ráno. Potom sa odnesie do kostola na veľkonočnú omšu, kedy sa požehná a tradične sa potom o časť podelíte s ostatnými. V neposlednom rade je Veľká noc v Rumunsku spojená aj s múčnikom z kakaa a vlašských orechov, ktorému sa hovorí cozonac.

Ďalšími jedlami, ktoré mnohí Rumuni na Veľkú noc jedia, je sarmale, mleté ​​mäso v kapustových závitkoch, a šalát boeuf, nadrobno nakrájané hovädzie alebo kuracie mäso zmiešané s koreňovou zeleninou, majonézou a nakladanou zeleninou.

Aké miesta v Rumunsku na Veľkú noc navštíviť?

Tradičná Veľká noc v Rumunsku je najlepšia vo vidieckych oblastiach. Kam sa oplatí vyraziť?

• Bukovina – veľmi zaujímavý región ležiaci na severe krajiny pri hraniciach s Ukrajinou je známy predovšetkým svojimi krásne maľovanými starými kláštormi, napríklad Voroneţ, Moldovita, Suceviţa alebo Putna. Navyše sa tu dodržuje celý rad jedinečných ľudových veľkonočných tradícií.

• Maramureš – tento región na severozápade krajiny je jedným z miest, kde sú tradície stále zakorenené v každodennom živote. Veľkonočná návšteva tu tak môže znamenať nielen príležitosť prezrieť si osem drevených kostolov, ktoré boli zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO, alebo Veselý cintorín v Săpânța, kde sú na pestro pomaľovaných náhrobkoch napísané verše o živote zosnulých, ale aj príležitosť vidieť, a oslavuje Veľkú noc.

Paște Fericit!