K poľskej Veľkej noci patria maľované vajíčka, netradičné „palmy“ aj polievanie vodou

Poľsko je krajina plná jedinečných tradícií a zvykov, najmä tých, ktoré majú korene v katolíckej viere.

Jedným z najdôležitejších sviatkov je Veľká noc.

Aký je tradičný spôsob farbenia vajíčok?

Čo nesmie chýbať vo veľkonočnom košíku?

Ako vyzerá poľský korbáč na Veľkonočný pondelok?

Spoznajte spoločne s nami, ako sa oslavuje Veľká noc v Poľsku.

História Veľkej noci v Poľsku

Poľsko je známe svojou silnou náboženskou orientáciou, ktorá v strednej Európe nemá obdobu. Približne 90 % obyvateľstva sa hlási k rímskokatolíckemu kresťanstvu. V minulosti bola Veľká noc v Poľsku spojená s mnohými náboženskými tradíciami a rituálmi.

Najstaršou a dodnes prežívajúcou tradíciou je navštevovanie hrobov. Symbolické Kristove hroby sa v poľských kostoloch objavujú už od 16. storočia. Táto tradícia bola do Poľska privezená zo Svätej zeme. V 17. storočí sa kostoly, najmä vo Varšave, predbiehali vo vymýšľaní originálnych kompozícií, niekedy aj s relikviármi, ktoré veriaci uctievali. Pri hroboch vyberali vydaté ženy a dievčatá zo šľachtických rodov peniaze pre kostol a bratstvá slúžili sväté omše.

Ďalším zvykom spojeným s hrobkami bolo držanie čestnej strážee. Strážcovia boli často oblečení do veľmi pestrých a exoticky vyzerajúcich uniforiem. Tomuto typu stráží sa hovorilo „veľkonoční turci“, dodnes ich môžete nájsť v Malopoľskej vojvodstve na juhovýchode krajiny. Strážcovia nielen strážili hrob, ale tiež sa zúčastnili na procesii vzkriesenia.

V starom Poľsku sa procesia konala večer na Bielu sobotu v mestách a skoro ráno na Veľkonočnú nedeľu na dedinách. V hlavnom meste sa na procesii vzkriesenia zúčastnili aj panovníci s celým svojím dvorom. Všetkým procesiám bola spoločná tradícia hlasných výstrelov. V prítomnosti kráľa z nich strieľalo kráľovské delostrelectvo.

Poľské veľkonočné tradície, zvyky a symboly

Veľká noc v Poľsku má rôzny charakter, od zábavy až po duchovný, ale vždy k nej patrí množstvo domáceho jedla a pitia. Pre mnohých začína oslava Veľkej noci týždeň predtým na Kvetnú nedeľu, nasleduje Svätý týždeň a nakoniec sa končí trochu mokrým Veľkonočným pondelkom.

Veľkonočné vajíčka

Zdobenie veľkonočných vajíčok je nevyhnutnou súčasťou poľskej Veľkej noci. Archeológovia dokonca v Poľsku objavili zdobené vajíčka, ktoré pochádzajú z 10. storočia. Slovom pisanki sa v Poľsku označujú všetky druhy zdobených veľkonočný vajec. Obvykle sa vajíčka farbia na Bielu sobotu.

K tradičným spôsobom patrí dodnes farbenie vajíčok pomocou prírodných farbív získaných z potravín, ako sú cibuľové šupky, červená kapusta alebo špenát. Po zafarbení vajíčok sa na ne britvou alebo iným ostrým nástrojom vyškriabe vzor. Ďalšou obľúbenou metódou je zdobenie vajec horúcim farebným voskom.

Vetvy na Kvetnú nedeľu

Nedeľa pred Veľkou nocou je známa ako niedziela palmowa.  V tento deň sa do kostola prinášajú vetvy vŕby alebo „palmy“ vyrobené z farebných spletených vetiev, ktoré sa žehnajú. Tradične sa používajú palmové ratolesti, ale pretože palmy v Poľsku nie sú, používajú sa namiesto nich iné sušené a vždyzelené rastliny alebo kvety vyrobené z papiera.

Veľkonočné upratovanie

Vo väčšine poľských domácností je týždeň pred Veľkou nocou časom upratovania. V minulosti ľudia na vidieku ľudia tento čas využívali na vymaľovanie a zvelebenie stodôl. Dnes sa jedná skôr o rozsiahle jarné upratovanie domácností od okien až po podlahy.

Žehnanie veľkonočných košíkov

Na Bielu sobotu ľudia prinášajú do kostola košíky, ktorým sa hovorí Święconka, ktoré kňaz následne požehná. Tieto košíky sú vystlané bielou látkou alebo krajkovým obrúskom a naplnené potravinami, ktoré budú na nedeľnom veľkonočnom stole. Medzi potraviny, ktoré sa do košíka bežne dávajú, patria maľované varené vajcia, klobása, šunka, soľ a korenie, chlieb, chren a múčniky baba a baránok.

Väčšina z potravín, ktoré sa vo veľkonočnom košíku nachádzajú, má svoj symbolický význam. Vajcia symbolizujú znovuzrodenie a víťazstvo života nad smrťou, chlieb telo Ježiša Krista. Verí sa, že údené mäso prináša zdravie, bohatstvo a plodnosť, zatiaľ čo soľ zaháňa zlo. Kedy a ako tradícia veľkonočných košíkov vlastne vznikla ?

Mokrý Veľkonočný pondelok

Veľkonočný pondelok je v Poľsku známy ako Śmigus-Dyngus alebo Mokrý pondelok, kedy podľa tradície chlapci polievajú dievčatá vodou a šľahajú ich vŕbovými vetvami. Táto tradícia existuje už niekoľko storočí. Pôvodne to bol deň, keď chlapci mohli dievčatá polievať vedierkami s vodou. Dnes sa v domácnostiach častejšie používajú poháre alebo malé striekacie pištole.

Ako sa oslavuje poľská Veľká noc?

Na veľkonočnú nedeľu sa rodiny schádzajú k spoločnému tradičnému veľkonočnému jedlu. Pre niektoré rodiny sú to raňajky, pre iné obed. Pred začiatkom jedla si každý vezme plátok vareného vajcia a popraje všetkým pri stole Wesołego Alleluja alebo Šťastnú Veľkú noc.

Raňajkám dominujú studené pokrmy, ktoré boli súčasťou veľkonočného košíka. Typicky na stole nájdeme šunku, klobásu, pečené mäso, paštétu, vajíčka natvrdo, chrenovú nátierku, šaláty a chlieb. Veľkonočnými múčnikmi sú často veľkonočná baba, mazurek a serník.

Baba je sladký kysnutý múčnik tvarom podobný našej bábovke, mazurek je koláč s tučnou vrstvou polevy, zdobený sušeným ovocím, orechmi, mandľami a praženými semienkami, sernik je klasický poľský tvarohový koláč.

Veľkonočné jedlá v Poľsku sa oveľa menej zameriavajú na teplé pokrmy, často sa však podáva aj žurek, ktorý sa podáva v bochníku chleba.

>

Súčasťou veľkonočného hodovania sú tiež vajíčkové bitky. Každý vezme jedno varené vajce a stretne sa s ním vo dvojici. Komu vajce praskne, prehral, ​​a ten, kto má nerozbité vajcia, vyhral. Víťaz pokračuje v hre proti víťazovi ďalšej dvojice.

Aké miesta v Poľsku na Veľkú noc navštíviť?

Chcete zažiť Veľkú noc v Poľsku? Nie je nič jednoduchšie ako k našim susedom na sviatky vyraziť.

• Lipnica Murowana – na Kvetnú nedeľu sa v obci neďaleko Krakova každoročne koná jedinečná slávnosť, pri ktorej miestni obyvatelia súťažia o najvyššiu upletenú palmu. Tunajšie palmy dosahujú výšku cez 20 metrov, dvíhajú sa do vzpriamenej polohy a priväzujú k okolitým stromom a budovám. Podľa tradície sa verí, že výška palmy odráža veľkosť majetku a bohatstvo jej majiteľa. Človeka, ktorý palmu nepripraví, postihne smola a nešťastie.

• Kalwaria Zebrzydowska – tunajší náboženský komplex zapísaný na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO tvorí komplex kaplniek vystavaných na okolitých kopcoch v malebnej krajine Makowských Beskýd. Prejsť celú trasu so 42 kaplnkami a kostolíky dlhú takmer 6 km trvá niekoľko hodín. Kalwaria Zebrzydowska je známa aj vďaka pašiovým hrám, ktoré sa tu konajú počas Svätého týždňa.