Estónska Veľká noc má mnoho názvov i zaujímavých zvykov. Prečo je dôležitým symbolom hojdačka?

Estónsko je jednou z najmenej nábožensky založených krajín na svete.

Veľkonočné sviatky tu ale oslavujú hneď dvakrát.

Ako je to možné a prečo ich označujú rôznymi názvami?

Prečo dievčatá pozorne sledujú, aké veľkonočné vajíčko si chlapec vyberie?

Čo je pasha?

Všetko o tom, ako sa oslavuje Veľká noc v Estónsku, vám prezradíme v našom článku.

História Veľkej noci v Estónsku

Rovnako ako v ostatných pobaltských krajinách aj estónska Veľká noc majú svoj pôvod v pohanských zvykoch, ktoré neskôr doplnilo kresťanstvo. V stredoveku sa Veľká noc v Estónsku oslavovala iba jeden deň. Typickým nápojom, ktorý sa v tento deň počas slávností konzumoval, bolo tmavé pivo. Okrem toho ľudia tiež spievali piesne a v ten deň tiež mestskí hudobníci dostávali výplatu.

Aj v období stredoveku však stále prežívali určité pohanské tradície, najmä Zelený štvrtok a Veľký piatok boli obzvlášť vhodné na vykonávanie menších magických rituálov. Napríklad dieťaťu narodenému v tento deň sa predpovedalo, že z neho vyrastie zločinec. A pretože bol tento deň úzko spájaný aj s mágiou a kúzlami zoslanými na druhých, neodporúčali sa ani návštevy priateľov alebo rodiny.

Estónske veľkonočné tradície, zvyky a symboly

Estónci majú pre Veľkú noc rôzne pomenovania. Zatiaľ čo niektoré názvy odrážajú kresťanský charakter tohto sviatku, iné vzdávajú hold pohanským oslavám jari. Niektoré z týchto názvov majú navyše iba regionálny charakter.

• Ületõusmispüha – znamená v estónčine vzkriesenie, tento názov tak odkazuje na kresťanskú vieru v Kristovo zmŕtvychvstanie.
• Munadepüha – muna je v estónčine vajce a zdobenie vajíčok je pre Veľkú noc v Estónsku typické. V Estónsku sa veľkonočné vajíčka nazývajú pühademuna.
• Lihavõtted – liha znamená v estónčine mäso, toto označenie tak odkazuje na to, že Veľká noc je koncom kresťanského pôstu a je možné opäť jesť mäso.
• Kiigepühad – v preklade sviatok hojdačiek, veľké drevené hojdačky sú totiž dôležitou súčasťou estónskej veľkonočnej tradície.
• Paasapühad – tento názov používa etnická skupina Seto, odkazuje na pesach a estónsky veľkonočný dezert pasha.

Veľkonočné vajíčka

Veľkonočné vajíčka sú neoddeliteľnou súčasťou estónskych veľkonočných osláv. V minulosti sa vajíčka farbili predovšetkým prírodnými spôsobmi, napríklad cibuľové šupky dávali vajíčkam teplú zlatistú alebo hnedú farbu, červená repa ich farbila na ružovo a brezové lístie na žlto. Často sa zafarbenie kombinovalo tiež s otláčaním kvetov alebo listov, ktoré následne na škrupine zanechali svoj odtlačok alebo obrys. K vylešteniu nafarbených vajíčok sa používalo maslo.

Podľa estónskeho ľudového kalendára mali farby význam, ružová znamenala jemnosť, zelená nádej, modrá vernosť, žltá faloš a šedá rovnováhu. Dievčatá údajne nechávali chlapcov vybrať si svoje veľkonočné vajíčko a podľa toho, ktoré si vybrali, potom mohli posúdiť ich osobnosť.

Hry s veľkonočnými vajíčkami

Veľkonočné vajíčka sa v Estónsku následne využívajú k rade hier. Obľúbené je najmä kotúľanie vajíčok po svahu alebo umelo vytvorenej rampe. Cieľom je zasiahnuť kotúľajúcim sa vajcom iné vajcia. Vyhráva ten, ktorého vajce zostane neporušené.

Pre tých, ktorí nemajú po ruke svah, môže byť prístupnejšou hrou „rozbíjanie vajec“. Túto hru je možné navyše hrať priamo pri veľkonočnom stole. Rovnako ako v mnohých iných krajinách sa víťazom sa stáva hráč, ktorého škrupina zostane neporušená.

Rôzne dátumy Veľkej noci

Väčšina tých, ktorí sa v Estónsku hlásia k náboženstvu, sa definuje buď ako luteráni, alebo pravoslávni. Veľká noc v Estónsku sa tak oslavuje v dvoch termínoch v závislosti od náboženskej príslušnosti. Tí, ktorí sa riadia gregoriánskym kalendárom západných náboženstiev, ako je luteránstvo, oslavujú Veľkú noc skôr ako tí, ktorí sa hlásia k východným pravoslávnym náboženstvám, ktoré používajú juliánsky kalendár.

Svätý týždeň a predpoveď počasia

Estónci tento týždeň tradične využívajú na prípravu na veľkonočné sviatky aj na nadchádzajúcu sezónu. Podľa estónskej ľudovej tradície počasia v tomto týždni predpovedá charakter počasia na leto, napríklad týždeň s veľkým množstvom zrážok predpovedá daždivé leto, hmla naopak naznačuje, že leto bude suché.

Veľkonočné hojdanie

Ako už bolo spomenuté, Veľká noc je v Estónsku známa aj ako Kiigepühad alebo sviatok hojdania. Prečo? V estónskej ľudovej tradícii boli hojdačky súčasťou života na dedine, boli určené pre dve a viac osôb a konštruované z veľkých drevených trámov. Hojdanie je spojené s teplými mesiacmi, a tak niet divu, že sa hojdanie stalo súčasťou osláv Veľkej noci ako uvítanie prechodu zo zimy do jari.

Veľkonočná nedeľa a dávanie vajíčok

Veľkonočná nedeľa je dňom plným slávností. V tento deň sa obvykle vymieňali vajíčka alebo sa dávali drobné darčeky. Mladí ľudia sa schádzali pri dedinskej hojdačke a dievčatá dávali chlapcom veľkonočné vajíčka, ktoré ozdobili, ako poďakovanie za to, že postavili hojdačku, na ktorej potom strávili popoludnie. Ľudia sa tiež stretávali vo svojich domovoch alebo v miestnej krčme a vymieňali si vajíčka ako darčeky.

Aká je estónska Veľká noc?

Veľkonočná nedeľa je v Estónsku najväčším sviatkom celého veľkonočného obdobia. Na rozdiel od pokojného a domáceho charakteru Veľkého piatku je veľkonočná nedeľa dňom hodovania, hier a stretávania. Rovnako ako v mnohých iných krajinách je aj v Estónsku ústrednou udalosťou tohto dňa veľkonočný obed.

Obľúbeným hlavným jedlom je teľacie mäso, doplnené o vajcia a syry. Vajcia sa najčastejšie podávajú zmiešané s maslom a používajú sa ako nátierka. V neposlednom rade sa na Veľkú noc v Estónsku konzumuje sulc (huspenina), najčastejšie s chrenom a kyslou smotanou.

Nevyhnutnou súčasťou estónskeho veľkonočného stola je pasha, sladký krémový dezert, ktorý sa pripravuje z tvarohu, sušeného ovocia, likéru, masla a cukru. Niektorí doň pridávajú tiež orechy a korenie.

Aké miesta v Estónsku na Veľkú noc navštíviť?

Chcete estónske Veľká noc zažiť na vlastnej koži? Poradíme vám, kam sa môžete vydať.

• Tallinn  – v hlavnom meste si nenechajte ujsť návštevu Etnografického múzea pod holým nebom, ktoré udržuje staré estónske dedičstvo a tradície. Na Veľkú noc sa tu môžete zúčastniť miestnych veľkonočných hier, vyskúšať si tradičné farbenie vajíčok a ochutnať typické veľkonočné špeciality.

• Tartu – okrem Tallinu sa oplatí navštíviť aj druhé najväčšie mesto Estónska, v ktorom sa nachádza najstaršia a najslávnejšia estónska univerzita. Mesto je priamo predurčené na romantické jarné prechádzky.