Veľkonočný alebo svätý týždeň: všetko čo potrebujete vedieť

Zo všetkých sviatkov má Veľká noc najdlhšie prípravné obdobie. Vrcholom je veľkonočný týždeň, ktorý pripomína príbeh zatknutia a umučenia Ježiša Krista.

Aký význam majú jednotlivé veľkonočné dni a čo je to tzv. triduum?

Kedy by ste mali vymiesť sadze z komína a kedy a prečo napiecť Judáša?

V tomto sprievodcovi veľkonočným týždňom nájdete nielen všetky potrebné informácie o tomto období, ale aj tabuľku s dátami Veľkej noci na budúce roky.

Týždeň upratovania aj pôstu

Svätý týždeň začína Kvetnou nedeľou a graduje takzvaným tríduom alebo trojdním. Veľkonočné triduum predstavuje najvýznamnejšie dni Veľkej noci a zároveň najvýznamnejšie kresťanské sviatky.

Ide o obdobie trvajúce od večera Zeleného štvrtka do večera Božieho hodu veľkonočného (nedeľa), kedy bol Ježiš Kristus zatknutý a umučený, pochovaný a potom vzkriesený.

Veľkonočný týždeň je obdobie mnohých zvykov a tradícií. Sú to dni očisty skutočnej i symbolickej a tiež dni striedmosti-pôstu, pokoja, ticha i mlčanlivosti, sústredenia.

Posvätný charakter týchto dní umocňujú ľudové tradície svätenia jari (najmä obyčaje zamerané na ochranu budúceho živobytia a zdravia rodiny), dáva váhu prejaveniu lásky, milosrdenstva, spoluúčasti darom.

Svätý týždeň trvá od Kvetnej nedele do Bielej soboty, Boží hod veľkonočný (nedeľa) a Veľkonočný pondelok sú jeho dovetkom.

Farby veľkonočného týždňa

Zelený štvrtok vďačí za svoj názov chybnému použitiu pôvodného názvu v nemčine a Biela sobota najskôr získala svoj názov vďaka bielym hábitom tých, ktorí sa nechali túto noc pokrstiť.

Poďme sa však pozrieť na jednotlivé dni podrobnejšie.

Názvy dní a ich zvyky

Každý z dní veľkonočného týždňa má svoj názov a tiež význam. Niektoré dni sú menej významné, iné v sebe skrývajú dôležité historické udalosti a symboliku.

Čo sa odohralo v týchto dňoch a aké tradície a zvyky sa dodržiavali v minulosti a aké sa dodržiavajú dnes?

Kvetná nedeľa

Kvetná nedeľa má hneď niekoľko rôznych názvov, hovorilo sa jej tiež Kvetnica alebo Baránkova či Palmová nedeľa.

Názov je pripomienkou príchodu Ježiša Krista do Jeruzalema, ktorý bol uvítaný palmovými ratolesťami.

Preto sa v tento deň v kostoloch svätia ratolesti, nie však palmové, ale v našich končinách sa jedná hlavne o vetvičky brezy či vŕby.

Medzi tradičné zvyky Kvetnej nedele patrí nosenie nového oblečenia a zákaz pečenia. Podľa povier by sa potom zapiekli aj kvety na stromoch a nebola by žiadna úroda.

Modrý pondelok

Modrý pondelok nemá z historického hľadiska žiadny veľký význam. V tento deň sa v kostoloch iba vyvesuje modrá látka, inak sa neodohrávajú žiadne obrady.

Tradícia velí v tento deň nechodiť do práce, aj keď sa niečo také už dnes nedodržiava.

Gazdiné by mali začať veľké upratovanie.

Šedivý utorok

Šedivému utorku sa tiež niekedy hovorí Žltý utorok, čo sú dosť odlišné farby. Šedivá farba je najskôr  pripomienkou zvyku, ktorý by sa mal v tento deň dodržiavať.

Jedná sa o vymetanie pavučín a prachu zo všetkých kútov v dome. V kostoloch je na Šedivý utorok pokoj, nedejú sa žiadne špeciálne obrady.

Škaredá streda

Na Škaredú stredu došlo v súvislosti s Ježišom Kristom k veľkému zvratu. V ten deň bol totiž zradený jedným zo svojich učeníkov – Judášom.

Judáš Ježiša udal za 30 strieborných a podľa povestí sa v ten deň na Ježiša mračil a tváril škaredo, odtiaľ pochádza aj názov tohto dňa.

Z toho dôvodu by ste sa nemali na Škaredú stredu mračiť ani vy, inak vám to podľa povier zostane.

Medzi hlavné zvyky patrí vymetanie sadzí z komína a pečenie Judášov, sladkého pečiva, ktoré sa raňajkuje na Zelený štvrtok.

Zelený štvrtok

Aj keď vznikol názov tohto dňa zámenou nemeckých slov grein (plač) a grün (zelený), všetko zelené je na Zelený štvrtok vítané.

Pripravujú sa zelené pokrmy, najčastejšie z jarných byliniek (žihľava, špenát, pažítka) a raňajkujú sa judáše.

Zelený štvrtok má však hlavný význam z kresťanského hľadiska, v tento deň totiž prebehla Ježišova Posledná večera, po ktorej bol zatknutý. Na Zelený štvrtok zároveň začína veľkonočné triduum.

Veľký piatok

Veľký piatok je dňom, keď bol Ježiš Kristus ukrižovaný a potom pochovaný.

Zhruba o tretej hodine popoludní, kedy malo k tejto udalosti dôjsť, sa v kostoloch konajú omše smerované k ukrižovanému Ježišovi.

Podľa povestí sa na Veľký piatok dejú zázraky a otvárajú poklady. To sa vraj prejavuje rôznymi puklinami v skalách alebo v krajine, odkiaľ vychádza svetlo.

Zároveň by sa nemalo pracovať so zemou – rýľovať alebo okopávať a tiež sa nesmú požičiavať žiadne veci, aby neboli v tento magický deň začarované.

Biela sobota

Biela sobota bola druhým dňom, keď ležal Ježiš v hrobe. Celý deň sa tak v náboženskom duchu nesie v smútku a tichom rozjímaní.

V tento deň sa nekonajú žiadne bohoslužby, po západe slnka už však začína Veľkonočná vigília alebo Veľká noc. V túto noc vstal Ježiš Kristus z mŕtvych.

Čo sa týka svetských zvykov, na Bielu sobotu ich bolo veľa. Bolo zvykom, že sa vymetal hmyz z domu za zvuku kostolných zvonov alebo že sa pred kostolom pálili ohne, do ktorých ľudia nosili polienka zo svojich domovov. Ľudia tiež triasli s ovocnými stromami, aby bola dobrá úroda.

Boží hod veľkonočný

Na Boží hod veľkonočný sa oslavuje Zmŕtvychvstanie Pána. V kostoloch sa slúžia oslavné omše a všetko má slávnostnú atmosféru. Po pôste sa môže opäť začať jesť mäso, a tak sa na Boží hod jedli na obed bohaté mäsové pokrmy.

Veľkonočné dobroty sa nosia do kostola na posvätenie, v niektorých krajoch sa predtým časti sväteného jedla odnášali na pole, aby bola dobrá úroda.

Na Boží hod je rovnako zvykom piecť baránky a mazance, chlapci zase pletú korbáče na Veľkonočný pondelok.

Veľkonočný pondelok

Aj keď v minulosti mali význam hlavne dni Svätého veľkonočného týždňa, dnes sa oslavuje predovšetkým Veľkonočný pondelok. Zmŕtvychvstanie Pána, zároveň sa vykonávajú tradičné kresťanské zvyky pri pondelkovom hodovaní.

Veľkonočnému pondelku sa niekedy hovorí aj pondelok červený.

Pri tej príležitosti sa odriekavajú a spievajú rôzne veľkonočné koledy. Na raňajky sa jedia mazance a veľkonoční baránkovia, obľúbená je tiež veľkonočná plnka.

V rôznych krajoch sa niektoré zvyky v minulosti líšili, napríklad niekde chodili v utorok koledovať dievčatá, inokedy ich chlapci polievali vodou a dnes platí, že ak prídu chlapci koledovať po dvanástej hodine dopoludnia, dievčatá ich môžu tiež poliať.

Prehľad termínov do roku 2030

Šťastie praje pripraveným, a tak nie je od veci poznať termíny Veľkej noci do ďalších rokov.

Vzhľadom na to, že sa stal sviatok aj z Veľkého piatku, tak si môžete na predĺžený veľkonočný víkend naplánovať napríklad nejakú peknú jarnú dovolenku.

V nasledujúcej tabuľke nájdete termíny Svätého týždňa a Veľkonočného pondelka až do roku 2030.