Čo a kedy je na Veľkú noc Kvetná nedeľa? Zvyky a tradície

Prvý deň Svätého týždňa v sebe skrýva mnoho náboženských i svetských významov.

Akú udalosť si kresťania po celom svete pripomínajú?

Prečo sú symbolom tohto dňa palmové ratolesti?

Aké tradičné pokrmy sa pripravujú?

Spoznajte, ako sa oslavuje Kvetná nedeľa.

Čo je Kvetná nedeľa?

Kvetná nedeľa, latinsky Palmare či Dominica in Palmis, je posledná nedeľa v rámci štyridsaťdňového pôstu. V tento deň začína najdôležitejšie obdobie Veľkej noci – Svätý týždeň.

V tento deň si kresťania pripomínajú príchod Ježiša Krista do Jeruzalema a začiatok jeho utrpenia. Názov súvisí s Ježišovým vítaním. Ľudia ho totiž vítali palmovými ratolesťami, respektíve ich jarnými výhonkami, ktoré mu hádzali k nohám. Odtiaľ teda pomenovanie kvetná alebo palmová nedeľa.

Palmová nedeľa je príležitosťou na zamyslenie nad posledným týždňom Ježišovho života a pre kresťanov je časom, keď majú pripraviť svoje srdcia na radosť z jeho vzkriesenia. Oslavuje sa ako v cirkvi rímskokatolíckej, tak pravoslávnej.

Okrem pomenovania Kvetná nedeľa sa môžete stretnúť tiež s označením Palmová nedeľa, Pašijová nedeľa, Baránkova nedeľa alebo Kvetnice.

Kedy sa oslavuje Kvetná nedeľa?

Tento sviatok je v kresťanských cirkvách poslednou nedeľou pôstu a prvým dňom Svätého týždňa. Pripadá na nedeľu pred Veľkou nocou a je vždy pohyblivým sviatkom. Na kedy vychádza Kvetná nedeľa v nasledujúcich rokoch?

História

Ako sme už spomenuli vyššie, Kvetná nedeľa je oslavou Ježišovho triumfálneho vjazdu do Jeruzalema, o ktorom sa zmieňujú všetky štyri evanjelia. Ježiš prišiel do mesta na oslovi, zástupy ľudí pred neho rozprestierali svoje plášte a palmové ratolesti a volali: „Hosana Synovi Dávidovmu“ a „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pána“.

Význam toho, že Ježiš ide na oslovi a jeho cesta je dláždená palmovými ratolesťami, je naplnením proroctva, ktoré predniesol prorok Zachariáš.

V biblických dobách krajový zvyk vyžadoval, aby králi prichádzajúci v sprievode išli na oslovi, lebo somár bol symbolom mieru. Palmové ratolesti symbolizovali víťazstvo a triumf, v staroveku sa často používali na uctenie víťazných bojovníkov.

Korene cirkevných osláv tohto dňa spadajú do 4. storočia. Skoré obrady sa skladali z modlitieb, chválospevov a kázaní, ľudia chodili na rôzne sväté miesta po Jeruzaleme.

Zmeny vykonané v 6. a 7. storočí vyústili do dvoch nových tradícií Kvetnej nedele – prvou z nich bolo rituálne žehnanie palmových ratolestí a druhou potom ranná procesia namiesto večernej.

V dnešnej dobe sa tradície Kvetnej nedele v podstate nelíšia od tradícií, ktoré sa dodržiavajú už od 10. storočia. Obrad začína žehnaním paliem. Nasleduje procesia, potom sa slúži omša, pri ktorej sa spievajú pašije. Potom si mnohí ľudia palmy odnesú domov.

Zvyky a tradície

Pri nedeľnej omši v kostoloch kňaz obvykle svätí palmové ratolesti, prípadne vetvičky bahniatok alebo vŕby a z Biblie predčítava časti o príchode Ježiša do Jeruzalema. Tiež sa začínajú spievať pašije.

Ľudia predtým prinášali v procesoch do kostola aj brezové vetvičky alebo ratolesti z javy, tisu či jaseňa. Vetvičky sa potom zväzovali stuhami, v tento deň je liturgickou farbou červená, ktorá pripomína krv Ježiša Krista.

Palmové ratolesti

Jedným z najvýznamnejších symbolov Kvetnej nedele sú palmové ratolesti. Tie majú korene v biblickom príbehu o Ježišovom vjazde do Jeruzalema, kedy ho zástupy vítali mávaním palmovými ratolesťami a ich pokladaním na zem na znamenie úcty a rešpektu.

Obrady žehnania

Počas týchto obradov kňazi žehnajú palmové či iné ratolesti, ktoré si veriaci následne odnášajú domov a uchovávajú ich ako duchovnú pamiatku alebo ich umiestňujú za náboženské ikony vo svojich domovoch.

V niektorých kresťanských cirkvách sa požehnané palmové listy a ratolesti neskôr spália a ich popol sa použije pri bohoslužbách na Popolcovú stredu v nasledujúcom roku, čo symbolizuje kolobeh života, smrti a vzkriesenia.

Palmové kríže

Ďalším symbolom spojeným s Kvetnou nedeľou sú zložité kríže vyrobené spletením palmových listov. Predstavujú kríž, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš a v mnohých krajinách sa rozdávajú veriacim pri bohoslužbách na Kvetnú nedeľu ako viditeľná pripomienka Ježišovej obete.

Procesia

Rovnako náboženská procesia sú jedným z typických zvykov, s ktorým sa na Kvetnú nedeľu možno stretnúť. Tieto procesie zvyčajne zahŕňajú skupinu veriacich, ktorí nesú palmové ratolesti. Sprievod symbolizuje veriacich, ktorí chcú prijať Ježiša do svojich životov a sŕdc, rovnako ako to urobil zástup ľudí v Jeruzaleme.

Ľudové zvyky na Kvetnú nedeľu

Okrem náboženských tradícií sa na Kvetnú nedeľu dodržiavalo aj mnoho svetských zvykov. Aj keď je inak Veľká noc plná veľkonočných dobrôt, cez Kvetnú nedeľu by sa vraj nič piecť nemalo. Ľudia verili, že by sa zapiekli aj kvety na stromoch a potom by nebola žiadna úroda.

Zvykom tiež bolo vymetať dom zelenými ratolesťami. Vetvičky mali z domu vyhnať všetky neresti a nemravnosti. V neposlednom rade sa verilo, že na Kvetnú nedeľu by si ľudia mali obliecť nové oblečenie, aby nasledujúci rok len „kvitli“.

Tradičné pokrmy

Palmová nedeľa je nielen časom duchovného rozjímania, ale aj príležitosťou pochutnať si na tradičných jedlách. V rôznych krajinách sa v tento deň pripravujú jedinečné pokrmy, ktoré v sebe obvykle ukrývajú symbolický význam. Zatiaľ čo v slovenských kuchyniach sa radilo nič nepiecť, v iných krajinách tento zákaz neplatil.

Hot cross buns

V anglicky hovoriacich krajinách sú typickou pochúťkou na Kvetnú nedeľu tieto malé „bochníky“ s krížom na povrchu, ktoré sa bežne konzumujú tiež na Veľký piatok.

Pašiový baránok

V mnohých stredomorských krajinách, najmä v Grécku a Taliansku, sa pripravuje pokrm známy ako pašiový baránok. Ide o pečené jahňacie mäso, ktoré symbolizuje Ježiša ako obetného baránka. Často sa ochucuje bylinkami, ako je rozmarín, a podáva sa s pečenými zemiakmi a zeleninou.

Pinca

V Chorvátsku a Slovinsku sa na Kvetnú nedeľu konzumuje pinca. Ide o akýsi mazanec s hrozienkami namočenými v rume, pomarančovou kôrou a vajcami. Rodiny sa schádzajú, aby pincu spoločne rozlomili, čo symbolizuje jednotu a zdieľanie požehnania.

Äggakaka

Vo Švédsku je obľúbeným pokrmom, ktorý sa podáva na Kvetnú nedeľu Äggakaka. Ide o akúsi „palacinku“, ktorá sa pripravuje z vajec, mlieka a múky a podáva sa s údeninami, ako je slanina alebo šunka.

Kvetná nedeľa vo svete

Aj keď niektoré zvyky a tradície sú spoločné všetkým krajinám, v ktorých hralo či dodnes hrá kresťanské náboženstvo významnú úlohu, existujú aj mnohé tradície a zvyky, ktoré sú jedinečné.

Španielsko

V niektorých španielskych regiónoch, napríklad v Andalúzii, zdobia na Kvetnú nedeľu ulice zložité koberce z farebných kvetov a iných prírodných materiálov. Tieto dekorácie známe ako „alfombras florales“ vytvárajú úžasné dočasné umelecké diela.

Škandinávia

Ľudia v Nórsku zdobia na Kvetnú nedeľu svoje domy brezovými vetvičkami a maľovanými vajíčkami. Vo Fínsku sa deti prezliekajú za veľkonočné čarodejnice a obchádzajú domy a ponúkajú vŕbové vetvičky výmenou za sladkosti. Vetvičky sú zdobené stuhami a pierkami.

Poľsko

V Poľsku je zvykom vytvárať krásne a veľmi prepracované dekorácie zvané „palmy“. Tieto umelecké výtvory sa vyrábajú z farebných stúh, sušených či papierových kvetov a zložito stočených listov. Palmy, ktoré niekedy dosahujú úctyhodnú výšku, sa hrdo vystavujú počas procesie na Kvetnú nedeľu. V mnohých mestách sa organizujú súťaže o najkrajšiu palmu.

Lotyšsko

V Lotyšsku sa vŕbové vetvičky sa na Kvetnú nedeľu používajú na šľahanie, podobným spôsobom ako u nás korbáč o Veľkonočný pondelok. Väčšinou rodičia ráno šľahajú svoje deti, tento zvyk je spájaný s dobrým zdravím.

Etiópia

Kresťania v Etiópii nazývajú Kvetnú nedeľu Hosanna podľa jasotu, ktorým vraj ľudia vítali Ježiša pri jeho príchode. Ľudia v tento deň splietajú palmové listy do zložitých dekorácií, najmä prsteňov.

Filipíny

Filipíny si Pašijovú nedeľu pripomínajú dramatickými rekonštrukciami Ježišovho vjazdu do Jeruzalema. Miestni obyvatelia sa prezliekajú za biblické postavy vrátane Ježiša a zúčastňujú sa procesií na osloch. Okrem toho Filipínci splietajú palmové listy do zložitých tvarov, ktorým sa hovorí palaspas. V kostole ich požehnajú a potom si ich odnášajú domov pre šťastie.