Objavte kúzlo gréckej Veľkej noci! Ako sa hrá tsougrizma a ako chutí magiritsa?

Gréci oslavujú pravoslávnu Veľkú noc, ktorá je zvyčajne niekoľko týždňov po katolíckych sviatkoch.

Ide o náboženský sviatok aj sviatok jari zároveň.

Aká farba je typická pre grécke veľkonočné vajíčka?

Prečo je dôležitým veľkonočným symbolom sviečka?

Ako sa pripravuje tradičné jahňacie mäso?

To a ešte oveľa viac o tom, ako sa oslavuje Veľká noc v Grécku, sa dozviete na nasledujúcich riadkoch.

História Veľkej noci v Grécku

Veľká noc v Grécku je považovaná za súčasť kresťanskej tradície, ktorá sa zrodila v starovekej židovskej tradícii. Grécke slovo Pascha pochádza zo židovského slova Pesach, čo je oslava oslobodenia židovského národa z Egypta a prechodu do Izraela.

Archeológia ale preukázali, že v antickej gréckej civilizácii prebiehali podobné oslavy, spojené s príchodom jari. Napríklad blízko jarnej rovnodennosti a prvého splnu po nej oslavovali starovekí obyvatelia Kréty znovuzrodenie prírody na počesť bohyne „Veľkej matky“. S podobnými rituálmi sa bolo bežné stretnúť aj v pevninskom Grécku. Možno teda konštatovať, že dnešná pravoslávna Veľká noc má starogréckych predkov.

Grécke veľkonočné tradície, zvyky a symboly

Veľká noc v Grécku je najväčším náboženským sviatkom v roku, dokonca významnejším ako Vianoce. Po celý Svätý týždeň, teda týždeň pred Veľkou nocou, sa v kostoloch každý deň konajú bohoslužby a dodržiavajú sa zvláštne tradície, ktoré pripomínajú nielen smútenie nad Kristovým ukrižovaním a oslavu zmŕtvychvstania, ale aj prechod zo zimy do jari.

Veľká noc na gréckych ostrovoch sa môže od tej pevninskej mierne odlišovať, mnoho ostrovov má svoje vlastné veľkonočné tradície, niektoré zvyky sa dokonca líšia z dediny na dedinu. Napríklad na Kréte deti vyrábajú podobizeň Judáša, ktorú po sobotňajšej polnočnej bohoslužbe spália na obrovskom ohni pred kostolom. Na Korfu sa na Bielu sobotu o jedenástej hodine dopoludnia koná zvyk „hádzania hrncov“, kedy miestni ľudia vyhadzujú hrnce z okien von na ulicu.

Veľkonočné vajíčka

Na Zelený štvrtok sa v rodinách farbia vajíčka na červeno. Červené farbivo symbolizuje Kristovu krv, zatiaľ čo vajce je od pradávna symbolom znovuzrodenia. Vajcia sa používajú na ozdobu a na rozmanité veľkonočné hry.

Gréckou veľkonočnou tradíciou je hra tsougrisma alebo klepanie. Jediné, čo k tomu potrebujete, sú dve červeno nafarbené vajcia uvarené natvrdo. Jeden hráč drží svoje vajce v pästi, zatiaľ čo druhý hráč ťuká koncom svojho vajca o koniec vajcia protihráča. Vajce, ktoré praskne, prehráva. Víťazné vajce pokračuje v hre s ďalšími hráčmi.

Anastasi

Na Bielu sobotu večer sa koná omša Anastasi, ktorá pripomína noc Kristovho vzkriesenia. Omša končí o polnoci, tesne pred polnocou sa zhasnú všetky svetlá a kňaz následne zapaľuje svetlom večného plameňa sviece, ktoré si so sebou ľudia priniesli. Následne si ľudia berú sviečky domov a sadzami kreslia nad dverami kríž pre šťastie a požehnanie.

Vo väčšine gréckych rodín kupujú krstní rodičia svojim krstným otcom zdobenú veľkonočnú sviečku, ktorej sa hovorí lambada. Tieto sviečky sú obvykle zdobené šperkami alebo malými hračkami, ktoré sú ku sviečke pripevnené farebnou stužkou.

Po omši často nasleduje aj ohňostroj. Po návrate domov sa rodina a priatelia stretnú, aby zjedli tradičnú polievku magiritsa a rozbili červené vajcia, ktoré symbolizujú otvorenie hrobu.

Ako sa oslavuje grécka Veľká noc?

Veľká noc v Grécku, rovnako ako v mnohých iných štátoch, je spojená aj s rozmanitým tradičným jedlom. Tsoureki je druh múčnika, ktorý pripomína našu vianočku, obvykle sa pečie týždeň pred Veľkou nocou. Tri pramene symbolizujú Najsvätejšiu Trojicu, samotný múčnik je mierne sladký, často sa podáva s kávou. Existujú aj špeciálne sušienky zvané koulourakia.

Po omši na Bielu sobotu sa pôstna doba tradične prerušuje polievkou magiritsa či majiritsa, ktorá sa pripravuje z jahňacích alebo kozích vnútorností. Táto polievka sa obvykle jedla len raz v roku, zvyšok mäsa zo zabitého zvieraťa sa následne konzumoval na obed na Veľkonočnú nedeľu. V dnešnej dobe je ale pomerne bežné, že ľudia po omši zamieria do miestnej krčmy.

Vrcholom gréckej Veľkej noci je dlhý nedeľný obed, kedy sa podáva pomaly varené jahňacie mäso so šalátmi, chlebom a ďalšími prílohami. Súčasťou veľkonočného hodovania je aj hudba a tanec, pretože tradične sa jahňacie opekalo na ražni na drevenom uhlí mnoho hodín.

Existuje mnoho rôznych spôsobov, ako jahňa pripraviť, príprava závisí od regiónu, ale najčastejšie sa jahňa potiera olivovým olejom, cesnakom, citrónom a potom sa posype korením, ako je sušené oregano, soľ a korenie.

Aké miesta v Grécku na Veľkú noc navštíviť?

Jar a veľkonočné sviatky sú ideálnou dobou pre návštevu Grécka. Počasie je veľmi príjemné a umožní vám naplno si vychutnať tunajšie pamiatky aj rozkvitnutú prírodu. Na mnohých miestach sa samozrejme konajú aj špeciálne veľkonočné akcie, napríklad na Kréte a Korfu sa koná množstvo festivalov.

• Santorini  – návšteva tohto malebného ostrova je nezabudnuteľná nielen na Veľkú noc. Zážitkom je pohľad na veľkonočné Pyrgo Kallistis. Na Veľký piatok obyvatelia dediny zapaľujú tisíce hliníkových plechoviek a umiestňujú ich na každý dom, strechu, kostol i hrad, čo v noci vytvára nezabudnuteľnú scénu.

• Chois– na ostrove Chios sa na Bielu sobotu večer koná slávna „raketová vojna“ alebo vojna ohňostrojov či veľkonočné ostreľovanie, pri ktorej proti sebe strieľajú svetlicami dva tunajšie kostoly. Ide o jeden z najpôsobivejších zvykov, ktoré sa počas Veľkej noci v Grécku konajú.

• Syros – jediný ostrov v Grécku a jedno z mála miest na svete, kde sa oslavuje katolícka a pravoslávna Veľká noc súčasne. Katolícka Veľká noc sa obvykle oslavuje o jeden alebo viac týždňov skôr ako gréckej pravoslávnej. Na Syrose však obe cirkvi oslavujú v ten deň, ktorý je podľa pravoslávneho kalendára.