Na ukrajinskú Veľkú noc si pripravte namiesto korbáča vodu na polievanie. Dostanete za to vajíčko.

Veľká noc na Ukrajine patrí medzi sviatky plné bohoslužieb a rodinných osláv.

Chceli by ste si tu vykoledovať vajíčko?

S klasickou korbáčom toho tu veľmi nekúpite.

Veľký deň na Ukrajine

„Velkyden“ znamená v preklade „veľký deň“, čo je názov pre Veľkú noc na Ukrajine. Veľká noc patrí k významným sviatkom podobne ako Vianoce. Najväčší význam majú hlavne pre veriacich, ktorí v tom čase trávia veľa času na omšiach v kostole.

Kým pravoslávna Veľká noc prebieha na Ukrajine v duchu pripomínania si ukrižovania a z mŕtvych vstanie Ježiša Krista, stále medzi ľuďmi pretrváva mnoho predkresťanských pohanských tradícií. Zahŕňajú spomienku na zosnulých, ‚vítanie jari i priania hojnosti a bohatej úrody.

Rodiny trávia Veľkú noc spolu, sú to dni plné radosti a hrania s deťmi. Tiež je zvykom dávať si drobné darčeky a kvety ako symbol lásky.

Ako je to na Ukrajine s veľkonočnými vajíčkami?

Na Ukrajine majú dva druhy farebných vajíčok. Prvým druhom maľovaných vajíčok sú Pysanky. Ide o zložito zdobené a vzorované vajíčka. Ľudia ich dávajú ako dar priateľom a svojim blízkym ako symbol života, a snažia sa ich nazdobiť tak, aby sa čo najviac trafili do vkusu obdarovaného. 

Druhý typ vajíčok je oveľa jednoduchší. Krashanky, ako sa im hovorí, sú jednofarebné vajcia uvarené natvrdo. (Na rozdiel od Pysaniek, tie sú prázdne.) Najčastejšie sa Krashanky farbia na červeno, čo symbolizuje Kristovu krv. V súčasnosti sa ale používajú aj ďalšie farby. 

S Krashankami sa organizujú aj rôzne hry. Napríklad detská hra chockamia sa hrá tak, že deti o seba ťukajú vzájomne vajcami, kým jedno nepraskne. Víťazí ten, ktorého vajcia je vcelku a má nárok na rozbité vajcia. Staršie deti si vo fronte vajcia dokonca hádžu. Opäť je víťazom ten, ktorého vajcia zostalo nerozbité.

Spoznajte ukrajinské veľkonočné tradície a zvyky

Kvetná nedeľa v znamení vŕbového prútia

Na Ukrajine sa namiesto Kvetnej nedele oslavuje Vrbová nedeľa. Po bohoslužbách sa ľudia jemne poťukávali požehnanými konármi vŕby. Jednak si tým pripomínali Kristov príchod do Jeruzalema, jednak si tým priali zdravie, šťastie a bohatstvo. Často sa jemné ťukanie konármi sprevádzalo vetou: „Buď veľký ako vŕba, zdravý ako voda a bohatý ako zem“. Toto želanie sa od seba obsahovo líši región od regiónu, v konečnom význame ide ale stále o jedno a to isté.

Vŕbové prútie si potom ľudia zobrali domov. Často ho otec alebo najstarší syn skúsil zasadiť. Verilo sa, že keď zakorení, príde do rodiny šťastie. V niektorých rodinách sa požehnané vetvičky vystavili k svätým obrázkom v dome, kde si ich ľudia každý rok vymieňali za nové. Staré starostlivo spálili. 

Zelený štvrtok – koniec práce

Na Ukrajine sa drží Čistý štvrtok. Je to deň, kedy je posledná šanca upratať a uvariť a napiecť jedlo. Od tohto dňa sa potom už nesmie pracovať.

Veľký piatok

V tento deň sa počas Veľkej noci na Ukrajine dodržiava prísny pôst. Pripomína sa deň, keď bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Nesmie sa jesť mäso, mliečne výrobky a nesmie sa pracovať. Dokonca aj bežný hovor medzi ľuďmi prebieha v tichosti. Ľudia sa venujú hlavne bohoslužbám, pri ktorých sa drží zvyk, pri ktorom veriaci uctievajú posvätné plátno. Ide vlastne o symbol plátna, v ktorom bol Ježiš pochovaný.

Biela sobota – príprava jedla

Na Bielu sobotu (menej často v nedeľu ráno) si pripravujú ľudia jedlo do košíkov na bohaté raňajky, ktoré konzumujú na veľkonočné ráno. Tento kôš sa pripravuje väčšinou s predstihom, aby ho stihol farár v kostole požehnať. O tom, čo do tohto koša patrí, sa dozviete za chvíľku.

Veľkonočná nedeľa na Ukrajine

S východom slnka prichádzajú veriaci na bohoslužbu do kostola, ktorá obnáša procesiu a dramatický vstup do kostola za spevu veľkonočnej piesne Kristus vstal z mŕtvych. Po bohoslužbe sa konajú bohaté raňajky, alebo rovno hostina z jedla, ktoré bolo požehnané vo veľkonočnom košíku. Oslavuje sa koniec pôstu.

Mokrý pondelok

Na Veľkonočný pondelok na seba ľudia vylievajú vodu. Tá predstavuje očistu od hriechov. Predtým sa na dedinách držal zvyk, kedy boli postriekané vodou mladé ženy, aby sa očistili a pripravili na budúce manželstvo. Na oplátku za to ženy dávajú mužom červené vajíčka. Niet divu, že sa niektoré ženy na Veľkonočný pondelok radšej schovali doma. Dnes už je polievanie vzájomné.

Dostávame sa k obsahu veľkonočného košíka. Tradičným veľkonočným jedlom na Ukrajine sú bohaté raňajky z vajec natvrdo, rôznych druhov mäsa vrátane šunky, masla, chrenu, soli a syra. Nesmie chýbať ani tradičná paska, čo je tradičný zdobený chlieb.

(O ňom sa ešte dočítate ďalej.) Všetky tieto potraviny majú symbolický charakter. Vajcia sú symbolom nového života a vzkriesenia Krista, chren značí umučenie Ježiša Krista, zatiaľ čo slanina milosrdenstva a syr umiernenosť.

Soľ pripomína povinnosť kresťanov voči druhým ľuďom, šunka značí radosť a hojnosť charakteristickú pre Veľkú noc. Maslo symbolizuje Kristovu dobrotu.

Čo sa je na Ukrajine na Veľkú noc

Paska

Paska je veľkonočný chlieb z nadýchaného sladkého cesta. Jeho zložité zdobenie zaberie pomerne veľa času. Dokonca existuje tradícia, ktorú je nutné dodržiavať pri samotnom pečení. A aká je to tradícia? Cesto nesmie nikto rušiť! Okolo rúry musí byť ticho, dokonca nesmie prísť nikto ani počas pečenia do miestnosti. Vo veľkonočnom košíku symbolizuje samotného Krista, chlieb života.

Ďalšie zaujímavosti o Veľkej noci na Ukrajine

Pekne veľkonočne pozdravte

Na Ukrajine udržujú pre nás netradičný zvyk veľkonočného pozdravu. Namiesto bežného pozdravu sa od polnočnej nedeľnej omše po celej krajine ľudia zdravia pozdravom: Христос воскрес! (Khrystos voskres!) – Kristus vstal!

Odpoveď znie: Воістину воскрес! (Voyistynu voskres) – Naozaj vstal!

Existujú aj ďalšie veľkonočné pozdravy, ktoré používajú menej veriaci ľudia, alebo sa dajú používať skôr ako od nedeľnej polnoci. Patrí medzi nich tiež nám dobre známe Veselú Veľkú noc! – Щасливой Пасхи (Shchaslyvoho Velykodnya)