Čo na dánsku Veľkú noc nesmie chýbať? Gækkebreve, veľa jedla, snaps a čokoládové vajíčka

Påske, čiže veľkonočné sviatky dánsky, prinášajú nielen skvelé jedlo, ale aj zaujímavé tradície.

V dnešnej dobe ide viac ako o náboženský sviatok skôr o vítanie jari a oslavu s rodinou a priateľmi.

Čo je to gækkebreve a ako sa vyrába?

Bez akých pochúťok si Dáni nedokážu predstaviť veľkonočný obed?

To a ešte oveľa viac o tom, ako sa oslavuje Veľká noc v Dánsku, sa dozviete na nasledujúcich riadkoch.

Ako je to v Dánsku s veľkonočnými vajíčkami?

Vajcia sú súčasťou veľkonočných tradícií v mnohých krajinách a Dánsko nie je výnimkou. Veľa domov zdobia „falošné“ žlté alebo zelené vajíčka, zatiaľ čo farebné čokoládové vajíčka s marcipánom a varené slepačie vajcia nikdy nechýbajú na veľkonočnom stole na veľkonočnú nedeľu.

Veľkonočný zajačik navštevuje deti, zatiaľ čo spí, v noci na veľkonočnú nedeľu. Tradícia veľkonočného zajačika pochádza z Nemecka. Až do 20. rokov 20. storočia bola táto tradícia prijímaná iba v Jutsku a na ostrove Langeland. Dnes veľkonočný zajačik prináša čokoládové vajíčka deťom po celom Dánsku a schováva ich na záhrade, kde ich deti po prebudení hľadajú.

Poznáte dánske veľkonočné tradície a symboly?

Veľká noc v Dánsku je takmer vo všetkých rodinách charakterizovaná bohatou veľkonočnou výzdobou. K hlavným atribútom patria predovšetkým vajíčka, kuriatka, zajačiky, perie a kvety, najmä narcisy a tulipány. Pre Dánov sú veľkonočné sviatky po dlhej zime jednou z prvých príležitostí, ako „priniesť“ kúsok prírody do svojich domovov.

Na Veľký piatok sa dánske vlajky vyvesujú na pol žrde. Veľký piatok je väčšinou v znamení rodinných výletov, vychádzky na bicykli alebo prechádzky v parku. V minulosti Dáni na Veľký piatok jedli jačmennú alebo múčnu kašu, aj keď dnes túto tradíciu dodržiava len málo Dánov.

Gækkebreve

Jednou z typických tradícií dánskych Veľkej noci je tvorba gækkebreve. Jediné, čo potrebujete, je papier, nožnice a kreativita. Korene tejto tradície údajne siahajú až do 18. storočia, kedy mladí Dáni strihali do skladaných papierov zložité vzory a následne do nich písali krátke básne, ktoré pôvodne slúžili ako žiadosť o ruku. Potom sa pod báseň podpisovali iba bodkami, ktorých počet zodpovedal počtu písmen ich mena.

Táto tradícia pre dospelých sa v 30. rokoch 20. storočia zmenila na detskú veľkonočnú hru. V týždňoch pred Veľkou nocou gækkebreve tvoria najmä deti a posielajú ich svojim kamarátom a rodine a starí rodičia často posielajú gækkebreve aj svojim vnúčatám. List často sprevádza aj vintergække alebo kvet snežienky, ktorá je považovaná za prvú kvetinu jari.

Ak potom príjemca gækkebreve uhádne, kto je odosielateľom, patrí mu veľkonočné čokoládové vajíčko. Pokiaľ to neuhádne, príjemca dlhuje odosielateľovi veľkonočné vajíčko. Pretože odosielateľovi sú zvyčajne deti a príjemcovia dospelí, je nepísaným pravidlom a takmer súčasťou tradície, že sa príjemcom nikdy nepodarí uhádnuť, kto za „listom“ stojí.

Dimmelugen

Rovnako ako pri mnohých iných sviatkoch po celom svete aj v Dánsku existujú veľkonočné tradície, ktoré sa postupom času bohužiaľ čiastočne vytratili. Predtým sa veľkonočnému týždňu hovorilo Dimmelugen, pretože kostolné zvony nezvonili.

Dnes je pálenie čarodejníc spojené so svätojánskou nocou, v Dánsku známe ako Sankthansaften, ale v minulosti bolo pálenie čarodejníc spojené aj s Veľkou nocou. Existujú povesti pochádzajúce z 19. storočia, podľa ktorých čarodejnice lietali na Bloksbjerg, horu v Nemecku, večer pred Zeleným štvrtkom (Skærtorsdag).

Ak neleteli na metle, mohli namiesto toho letieť na chrbte straky. Preto sa malo za to, že v ten deň nemožno žiadne straky uvidieť. Po účasti na tejto každoročnej čarodejníckej slávnosti, ktorú organizoval sám diabol, sa čarodejnice vracali do Dánska. Pastor potom pri bizarnom rituáli používal prvé vajcia, ktoré sliepka zniesla po zime, zvanej hønnikeæg, aby odhalil, ktorá z dedinských žien predchádzajúceho večera lietala.

Čo sa je v Dánsku na Veľkú noc?

Typický veľkonočný obed alebo Påskefrokosť sa oslavuje s rodinou a priateľmi počas veľkonočnej nedele. Slávnostný obed zvyčajne trvá celé popoludnie a je spojený nielen s mnohými pokrmami, ale aj s typickou zábavou.

Nevyhnutnou súčasťou dánskeho veľkonočného obeda je ražný chlieb. V ňom a na ňom sa potom servírujú varené vajcia, nakladané slede, mnoho rôznych druhov syrov, mäso, pečeňová paštéta i vyprážané ryby. Typickým hlavným chodom je potom jahňacie mäso. Na stole nesmie nikdy chýbať ani žerucha.

Kľúčovú úlohu hrajú tiež vaječné pokrmy, ktoré sa môžu podávať varené, vyprážané alebo v južanskej tradícii ako solæg, kedy sa vajce varí s cibuľou, kým žĺtok nezíska tmavo zelenú farbu, a potom sa týždeň nechávajú v slanej zmesi, než sa zjedia s horčicou a chilli. Ako konkrétne solæg pripraviť?

Pokiaľ ide o nápoje, nesmie chýbaťsnaps, silná liehovina podobná ginu alebo vodke, ktorá sa podáva v malých panákoch spolu s obedom. Počas obeda sa od stola ozývajú náhodné výkriky skĺl čiže na zdravie. Dáni milujú pivo, a tak nie je prekvapením, že veľmi obľúbené sú tiež veľkonočné pivá čiže Påskebryg.

A na záver samozrejme čokoládové vajíčka s marcipánom vo všetkých variantoch. Vajcia Anthon Berg v bielej, ružovej, zelenej a oranžovej farbe, sú dôležitou súčasťou výzdoby veľkonočného stola, a po jedle slúžia ako sladká bodka.

Aké miesta v Dánsku na Veľkú noc navštíviť?

Veľká noc v Dánsku môže byť jednou z príležitostí, prečo sa do tejto zaujímavej a pre nás nie príliš známej krajiny vypraviť. Kam môžete vyraziť?

• Kodaň  – hlavné mesto je ideálnym miestom pre veľkonočnú dovolenku. Záhrady Tivoli sú jednou z najikonickejších kodanských atrakcií, a to ako pre turistov, tak pre miestnych obyvateľov. Na Veľkú noc je tu obzvlášť živo a navyše tu začínajú kvitnúť aj prvé kvety. Príjemné jarné počasie tiež doslova láka k jazde loďou po miestnych kanáloch.

• Roskilde – malebné mesto ležiace na ostrove Sjælland, v ktorom môžete navštíviť impozantný Roskilde Domkirke, kde boli pochovaní všetci dánski králi, je tu vystavený aj sarkofág pre súčasnú kráľovnú Margrethe.

• Køge – malé historické mestečko s veľkým otvoreným námestím a historickými domami. V meste sa nachádza aj mnoho malých domčekov v žltom holandskom štýle, ktoré sú odkazom na holandských prisťahovalcov, ktorí prišli do Dánska obrábať kráľovské polia.