Aké vyzerá talianska Veľká noc? Veľkonočného zajačika ani maľovanie vajíčok nečakajte

Taliansko je krajina, kde katolícke náboženstvo, a teda aj Veľká noc alebo Pasqua, hrajú dodnes významnú úlohu.

Čo sa tunajším deťom pri vyslovení slova Veľká noc vybaví ako prvé?

Aké sú tradičné talianske veľkonočné pochutiny?

Čo je Pasquetta?

Poďte spoločne objaviť kúzlo Veľkej noci v Taliansku.

Ako je to v Taliansku s veľkonočnými vajíčkami?

Vajcia boli vždy symbolom života a znovuzrodenia. V Taliansku sa na Veľkú noc stretávame ako s varenými farebnými vajcami, ktoré sú súčasťou slávnostného obeda na veľkonočnú nedeľu, tak s vajcami čokoládovými. Deti obvykle dostávajú jedno veľké čokoládové vajce, ktoré vo vnútri obsahuje prekvapenie, väčšinou hračku.

V poslednej dobe sú veľmi obľúbené „tematické“ veľkonočné vajíčka zamerané na určitý kreslený film alebo futbalový tím. Veľkonočné vajcia deťom neprináša veľkonočný zajačik, ale rodičia či starí rodičia.

Kde vzniklo čokoládové veľkonočné vajce s prekvapením?

Je všeobecne známe, že Turín je talianskym hlavným mestom čokolády, a tak nie je prekvapením, že aj slávne talianske čokoládové veľkonočné vajce bolo vynájdené práve v Turíne. Prvé pokusy o vytvorenie čokoládového vajca síce siahajú až k Ľudovítu XIV., ktorý ich nechal vytvoriť pre francúzsky dvor, kde ale neboli príliš úspešný. V Savojsku sa začali čokoládové vajcia vyrábať už v roku 1725, prázdne škrupiny slepačích vajec sa plnili rozpustenou čokoládou.

Turínska vynaliezavosť nezostala len pri forme, ale aj pri obsahu. V roku 1925 sa vo vnútri čokoládového vajíčka objavilo dnes už klasické „prekvapenie“. Toto veľkonočné prekvapenie sa pôvodne skladalo z malých zvieratiek z cukru alebo mandlí.

Poznáte talianske veľkonočné tradície a symboly?

Rovnako ako v mnohých iných krajinách, aj talianske veľkonočné zvyky sa mierne líšia v závislosti od regiónu. Všeobecne platí, že čím viac na juh pôjdete, tým viac náboženský nádych veľkonočné sviatky majú. Veľkonočné oslavy začínajú predchádzajúcu nedeľu na pamiatku Ježišovho triumfálneho vjazdu do Jeruzalema. V tento deň nie je nezvyčajné vidieť rodiny a deti, ktoré sa vracajú domov s olivovými ratolesťami požehnanými v kostole.

Potom začína Svätý týždeň, počas ktorého sa konajú rôzne obrady. Vo štvrtok sa pripomína Posledná večera a eucharistická slávnosť. Veľký piatok je dňom krížovej cesty, v mnohých talianskych mestách sa konajú sugestívne rekonštrukcie pripomínajúce cestu na Golgote. Najznámejšia je Via Crucis, ktorá sa vinie ulicami Ríma. Ako súvisí s Via Crutis s Koloseom?

V sobotu o polnoci zvony ohlasujú zmŕtvychvstanie. V nedeľu ráno idú ľudia do kostola na omši, pri ktorej sa oslavuje Kristovo zmŕtvychvstanie. Potom trávia čas so svojimi blízkymi, rozdávajú sa farebné varené vajíčka, sladkosti v tvare holubice a čokoládové vajíčka.

Ako Taliani oslavujú Veľkonočný pondelok?

Kým na Veľkonočnú nedeľu sa mnoho ľudí vypraví do kostola, Veľkonočný pondelok alebo Pasquetta ideálnou príležitosťou na posedenie rodinou a s priateľmi. Obvykle sa organizuje výlet, ktorý zahŕňa piknik alebo obed niekde vonku v prírode. K veľkonočnej klasike patrí typická ligúrska torta pasqualina s vajcami natvrdo a špenátom alebo plnené sendviče a varené vajcia. Mnoho rodín vonku tiež griluje, predovšetkým rebrá, klobásy, kotlety a zeleninu.

Kto sa hrá nehnevá alebo na čo Taliani používajú veľkonočné vajíčka?

Na mnohých miestach dodnes existujú regionálne veľkonočné hry, ktorých dôležitým atribútom sú samozrejme veľkonočné vajíčka. Napríklad v Cividale del Friuli neďaleko Udine sa hrá „Gioco del Truc“. Okrem vajíčok je k tejto hre potrebná veľká „misa“, ktorá je naplnená pieskom, a „šikmá rampa“, po ktorej sa farebné vajíčka do misy kotúľajú. Cieľom súťažiacich je vajíčka do misy spúšťať tak, aby sa vzájomne čo najviac dotýkali. Kto zasiahne súperovo vajce, dostane odmenu.

V regiónoch Emilia Romagna a Marche sa koná ďalší zaujímavý zážitok nazývaný „Ponta e Cull“. Názov nárečne odkazuje na konce vajec: „punta“ je horná časť a „cull“ je spodná časť. Ide o akýsi súboj varených veľkonočných vajíčok. Starí a mladí ľudia navzájom vyzývajú tým, že bijú svojim vajcom do súperovho vajca, najprv od špičky a potom dole, a snažia sa svoje vajcia udržať neporušené. Ten, komu škrupina praskne, prehráva.

Veľkonočnými tradíciami sú známe aj horské strediská. V obci San Leonardo v Dolomitoch sa v predveľkonočnom období koná „Noza da paur“, čo je udalosť, ktorá pripomína sedliacku svadbu. Chlapci idú hľadať dievčatá, aby ich požiadali o vajcia. Kto ich získa dvanásť, bude do roka ženatý. Naopak dievčatá, ktorým vajíčka zostanú vajíčka, ich musia nasledujúci deň zakopať do zeme, inak zostanú na ocot.

Čo sa je v Taliansku na Veľkú noc?

Domáce cestoviny, slané koláče, varené vajcia a samozrejme jahňacie mäso, to sú jedlá, ktoré v Taliansku charakterizujú veľkonočný nedeľný obed. V celom Taliansku je vrcholom veľkonočného obeda jahňacie mäso, ktoré sa pripravuje na rôzne spôsoby v závislosti od regiónu, napríklad pečené so zemiakmi v Piemonte a Kampánii alebo s rozmarínom a cibuľou na Sicílii.

V mnohých regiónoch sa podáva aj tanier domácich cestovín, či už klasických vaječných, alebo len z vody a múky, podľa miestnej tradície. Piemont nedá dopustiť na cestoviny agnolotti plnené mäsom a podávané s maslom a šalviou, Emilia Romagna na zelené lasagne s bešamelovou omáčkou a bolonskou mäsovou omáčkou, Apúlia na cestoviny orecchiette s artičokmi a mandľami.

V Neapole si každá rodina stráži svoj recept na casatiello, slaný koláč plnený slaninou, salámou, vajcami natvrdo a syrom.

Neexistuje talianska rodina, ktorá by veľkonočný obed nezakončila plátkom colomby alebo sladkého múčnika v tvare holubice, ktorá sa ingredienciami podobá nášmu mazancu. Pôvod tejto pochúťky nie je celkom známy, najčastejšie sa uvádza legenda o lombardskej kráľovnej Theodolinde.

Hovorí sa, že okolo roku 610 kráľovná privítala príchod svätého Kolumbána na dvor veľkou hostinou. Pretože ale bolo obdobie pôstu, mních a jeho sprievod nemohol veľké množstvo pokrmov, ktoré obsahovali mäso, prijať. Kráľovná sa údajne urazila, ale mních diplomaticky prekonal nešťastnú situáciu vyhlásením, že mäso budú konzumovať až po požehnaní. Zdvihol pravú ruku v znamení kríža a jedlo sa premenilo na holubice z bieleho cesta.

Aké miesta v Taliansku na Veľkú noc navštíviť?

Veľká noc v Taliansku je spojená s mnohými zaujímavými náboženskými obradmi, ktoré oslavujú umučenie, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Tieto náboženské tradície prežili stáročia a svojou mystickou a folklórnou povahou dodnes fascinujú miestnych aj turistov. Čím viac cestujete na juh, tým viac sú tieto obrady pútavé a dojemné. Kam vyraziť?

• Sulmóna – obrady v Sulmone v regióne Abruzzo sú známe ďaleko za hranicami Talianska. Najkrajšia je „Madonna che scappa in Piazza“, rekonštrukcia stretnutia Márie, Ježišovej matky, a vzkrieseného Krista. Na veľkonočnú nedeľu začína procesia so sochami Ježiša, svätého Petra a svätého Jána.
  
  Sochy sú umiestnené pri vchode na hlavné námestie, zatiaľ čo na druhej strane podľa tradície socha Panny Márie, odeté do smútku, spoznáva svojho vzkrieseného syna. Vďaka dômyselnému systému potom padajú čierne šaty a šatka sochy na zem a odhaľuje zelené šaty vyšívané zlatom. Keď vzlietne dvanásť holubíc, začne sa Panna Mária za vrelého potlesku davu približovať k soche Ježiša.

• Taranto  – mesto Taranto v Apúlii oslavuje Veľkú noc rituálom „Nazzicata dei Perdoni“ alebo odpustenie. Na Zelený štvrtok popoludní sa sprievod hriešnikov vydáva na púť do hlavných kostolov mesta, kde sú vyzdobené oltáre odpustenia. Zvláštnosťou tejto procesie je skutočnosť, že jeho účastníci, „hriešnici“, kráčajú bosí po uliciach mesta pomalým kolísavým krokom v špeciálnom oblečení.

• Trapani – „La processione dei Misteri“ alebo procesia tajomstva v Trapani na Sicílii je najstarší taliansky náboženský rituál, ktorý sa každoročne oslavuje už takmer 400 rokov. Od Veľkého piatku až do popoludnia na Bielu sobotu bez prerušenia prechádzajú ulicami mesta sochy predstavujúce biblické výjavy, ktoré vytvorili miestni umelci v 18. storočí. Sochy sú prevážané na drevenom podstavci a zdobené striebrom a kvetinovou výzdobou.