Mnohé zvyky a sviatky pohanov sú dodnes živé. Ako oslavovali naši predkovia Vianoce či Veľkú noc?

Nielen pálenie čarodejníc a svätojanská noc, ale aj Vianoce či Veľká noc.

Niektoré sviatky, ktoré dodnes oslavujeme, často súvisia nielen s kresťanstvom, ale aj s pohanskými tradíciami.

Naši predkovia oslavovali počas roka hneď niekoľko sviatkov, ktoré odkazovali na slnečný cyklus.

K najznámejším patrili oslavy slnovratu a rovnodennosti.

Poďme si priblížiť pohanské sviatky, ktoré dodnes prežívajú.

Pohanský kalendár

Keď počujeme alebo čítame o pohanských náboženstvách a tradíciách, automaticky si myslíme, že ide o veci, ktoré nemajú s naším moderným životom nič spoločné. Nie je to tak ale úplne pravda. Pokiaľ ide o sviatky, rituály a tradície, svojím spôsobom robíme rovnaké veci, ktoré robili pohania, napríklad Kelti, Slovania či Germáni, pred tisíckami rokov. Len ich nazývame inými menami. Ktoré sviatky z pohanských čias teda stále žijú svojím životom?

Samhain (Dušičky)

Sviatok, ktorý sa konal každý rok na prelome októbra a novembra, kedy sa dni začali skracovať a svetlá začalo ubúdať. Bol to teda čas, kedy prichádzala temnota, chlad a tiene. Naši predkovia verili, že bariéry medzi svetom živých a mŕtvych sa stenčujú a umožňujú dušiam zomrelých vrátiť sa na zem. My sa tak môžeme stretnúť s našimi dávno zosnulými predkami.

V dávnych dobách tak ľudia prestierali stôl aj pre svojich zosnulých a vytvárali lampióny z vydlabaných tekvíc a sviečok, ktoré mali zosnulým ukazovať cestu domov. Pre Keltov bol Samhain zároveň začiatkom nového roka.

Z tohto pohanského sviatku tak vzniklo hneď niekoľko sviatkov, ktoré sa dodnes oslavujú od 31. októbra do 2. novembra, alebo Halloween, kresťanské sviatky Slávnosť Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých.

Yule, zimný slnovrat (Vianoce)

Zimný slnovrat označuje začiatok zimy, ale aj návrat svetla. Po najkratšom dni sa začína vracať slnko a s ním pomaly, ale iste aj teplo a svetlo. Zimný slnovrat nastáva 21. decembra, kedy Slnko prechádza do znamenia Kozorožca.

Pohanské sviatky slnovratu boli v znamení hostín, zábavy i obetovania. V tento deň sa podľa starých Keltov narodil bohyni Zeme syn, ktorý sa mal stať budúcim kráľom. Z pohanskej doby prežilo množstvo zvykov, ako zdobenie stromu života, ktorý bol ústredným bodom severských mýtov, alebo pálenie špeciálneho polena.

Mnohé z týchto zvykov v upravenej podobe dodnes charakterizujú Vianoce. Na dnešnú podobu Vianoc mali vplyv aj rímske Saturnálie. Nezriadený sviatok s večierkami, hazardnými hrami a karnevalmi, kedy bolo vo zvyku vymieňať si dary.

Imbolc (Hromnice)

Väčšina z nás má dnes Hromnice (2. februára) spojené najmä s pranostikou „na Hromnice o hodinu více“, ktorá odkazuje na pomaly predlžujúce sa dni, prípadne s hromničkami, špeciálnymi sviečkami, ktorými sa žehná v kostole . Naši predkovia mali tento deň spojený všeobecne spojený so svetlom, slnkom a tiež s výhľadmi do budúcnosti, pretože pomaly prichádza jar.

Ostara, jarná rovnodennosť (Veľká noc)

Jarná rovnodennosť pripadá na 20. marca, keď sa slnko nachádza priamo na rovníku a deň trvá rovnako dlho ako noc. V tejto dobe pohania oslavovali prebudenie bohyne jari Ostary. Ak je vám meno bohyne povedomé tak vedzte, že z neho boli odvodené slová Easter a Ostern alebo anglický a nemecký výraz pre Veľkú noc.

Pohanské sviatky jari boli tiež spájané s plodnosťou, symboly bohyne Ostary boli vajcia a zajačik alebo dva typické veľkonočné symboly. Naši predkovia tiež verili v očistnú silu jarnej prírody, čo opäť prežilo až do dnešných čias v podobe „jarného upratovania“.

Beltain (Čarodejnice či Filipojakubská noc)

Noc z 30. apríla na 1. mája bola našimi predkami považovaná za jednu z najmagickejších nocí v roku, spájali ju predovšetkým s bohom ohňa Belenom. Typickým symbolom bol veľký oheň, tieto ohne sa preskakovali, čo bolo spojené s očistením a načerpaním novej sily. Aké pohanské zvyklosti môžete v tento deň začleniť aj do vášho života?

Verilo sa tiež, že počas troch nocí na prelome apríla a mája (od 30. apríla do 2. mája) sa koná veľký sabat čarodejníc. Z tohto dôvodu sa tak začala do ohňov vrhať figurína čarodejnice. Uvrhnutie figuríny čarodejnice do ohňa predstavuje konečné víťazstvo nad temnými silami zimy. Tie teraz budú dlho na ústupe, ako sa bude blížiť slávnosť letného slnovratu a stúpať veľa svetla.

S týmto sviatkom súvisela aj tradícia stavania mája, ktorá v sebe snúbi mužskú a ženskú plodivú silu, čiže ozdobeného kmeňa stromu a viera, že sa v tento deň otvárajú jaskyne s ukrytými pokladmi.

Litha, letný slnovrat (Svätojánska noc)

Letný slnovrat, 21. jún, je deň s najdlhším dňom a najkratšou nocou. V ten deň starí Kelti organizovali veľké slávnosti, počas ktorých tancovali okolo veľkých ohňov a „čarovali“ za pomoci rozmanitých bylín, ktoré majú údajne v ten deň najväčšiu kúzelnú moc. Tradičnými bylinami sú materina dúška, ľubovník alebo palina.

Veľké ohne sa tradične pálili na vyvýšených miestach, ako symbol slnka, ktoré je vysoko na oblohe. Ohne sa tiež rozmanito preskakovali a zapaľovali sa v nich metly. V kresťanských dobách sa mnohé z týchto zvykov presunuli o dva dni neskôr na predvečer sviatku svätého Jána Krstiteľa alebo na Svätojánsku noc medzi 23. a 24. júnom.

Lughnasad (Žatva)

Uprostred prázdnin v noci medzi 31. júlom a 1. augustom sa v pohanských dobách slávil sviatok, ktorý bol spojený so zberom a obetovaním prvého obilia. Z ručne natrhaných prvých klasov obilia sa upiekol chlieb, z ktorého každý z kmeňa dostal kúsok a zvyšok sa obetoval bohom ako poďakovanie za ochranu a úrodu. Všeobecne sa v tomto období konalo aj mnoho rozmanitých „spoločenských udalostí“.

Mabon, jesenná rovnodennosť (Dožinky či Deň Vďakyvzdania)

Tento deň znamená príchod jesene a teda aj tej časti roka, v ktorej vládne tma a zima. Pohania v tento deň ďakovali bohom za úrodu. Mabon bol údajne synom bohyne Zeme a krátko po narodení jej bol ukradnutý.

Podľa mýtov tak svetlo mizne do vnútra Zeme, aby mohla počas zimy nabrať nové sily a na jar zrodiť nový život. Aj naši predkovia si uvedomovali, že je čas na odpočinok. Predtým sa však chceli poďakovať za úrodu a hojnosť, ktorú im Zem dala.

Ako vidíte pohanské sviatky a zvyky sú v našich životoch stále do značnej miery prítomné. A to aj počas sviatkov, ktoré mnohí z nás považuje za rýdzo kresťanské.