Výprask na Veľkú noc: Pôvod a tradície na Slovensku aj v iných krajinách Európy

Čo znamená veľkonočný výprask?

Kde sa tu vzal a prečo sa praktizuje? 

Poďte zistiť, ako by mal vyzerať a tiež, čo je zvykom v iných európskych krajinách.

Pôvod veľkonočného výprasku

Kde vlastne siaha tradícia veľkonočného výprasku? V dejinách bol spojený so samotným oblievaním dievčat, ktoré sa spájalo s pohanským požehnaním. Táto tzv. oblievačka bola prepojená so šibaním.

Ako dobre vieme, tradičným nástrojom na šibanie je korbáč zvaný aj ako karabáč, mrskačka, tatar, hodovačka. Tá je obvykle pletená z ohybných vŕbových prútikov. 

Korbáčom je tiež nazývaný veľkonočný výprask alebo oblievačka. Zjednodušene tým sa myslí koledovanie na Veľkonočný pondelok. 

Náš tip: Pozrite sa, ako si upliesť svoj vlastný veľkonočný korbáč.

Veľkonočný výprask a koledovanie 

Veľkonočný výprask je teda súčasťou veľkonočného koledovania, ktorého pôvod spadá do prelomu 14. a 15, storočia. Pôvodným významom koledovania je obradná pochôdzka, ktorá je sprevádzaná spevom piesní, kolied.

Chlapci teda koledujú, šľahajú dievčatá, oblievajú ich a ako výslužku dostanú maľované alebo zdobené vajcia. 

Okrem kolied sa tiež hovoria rôzne priania a ako náhrada oblievania je atraktívnejšou metódou polievania voňavkou či kolínskou alebo tiež hádzanie dievčat do vane naplnenej vodou.

Náš tip: Poznáte nejakú známu veľkonočnú koledu? Ak nie, pozrite sa na koledy pre malých aj veľkých.

Na čo vlastne veľkonočná šibačka slúži?

Významom šibania dievčat je viera v to, že im to dá zdravie, usilovnosť a šťastie po celý rok. Vydaté ženy dostávali výprask, aby im bol vyhnaný zlý jazyk.

Výprask pôvodne nedostávali iba dievčatá a ženy, ale aj kravy, ovocné stromy a služobníctvo. Kravy preto, aby sa otelili, stromy aby urodili a služobníctvo aby nebolo lenivé.

Tradične chlapcom za vyšľahanie dávali dievčatá stuhu na korbáč. Podľa farby potom mohli spoznať, aké city k nim dievča chová. Červená predstavovala náklonnosť a lásku, žltá odmietnutie, modrá nádej a zelená dávala najavo sympatie.

Výprask na Veľkú noc v iných krajinách Európy

Samotný výprask na veľkonočný pondelok je výsadou českých, slovenských a poľských dievčat a žien. U poľských susedov je známe pondelkové striekanie vody pomocou plastových striekačiek. Voda je niekedy miešaná s voňavkou.

V Nemecku a v Rakúsku už korbáč ako taký nepoznajú. Deti síce dostávajú vajíčka, ale hľadajú ich v tráve. S tým sa tiež traduje, že veľkonočné vajíčka nosí zajačik.

Podobne je to aj vo Veľkej Británii, kde sa odohráva hon na vajíčka. Veľkonočné čokoládové vajíčka sa rozmiestnia na rôzne miesta a deti ich následne hľadajú. Vo Švajčiarsku sa počas Veľkonočnej nedele schovajú maľované aj čokoládové vajíčka, zajačikovia a drobné hračky. Deti ich potom s košíčkami v ruke majú za úlohu nájsť. 

V Maďarsku sa ženy a dievčatá na Veľkú noc polievajú. Má im to zaistiť zdravie a plodnosť. 

Niektoré časti Francúzska sú známe príbehom o odlete zvonov do Ríma. Cieľom je potom ich požehnanie. Od štvrtka do soboty sa teda na zvony nezvonia. Na Boží hod sa potom na záhradách objavujú zajačikovia, vajíčka, kuriatka z čokolády, ktoré údajne padajú zo zvonov, keď sa vracajú späť. V iných častiach však prevažuje tradícia so zajačikom, ktorý deťom necháva sladké dobroty, čo platí aj v Belgicku. 

Na juhu, v Španielsku, Grécku a Portugalsku je Veľká noc skôr kresťanského rázu. V Škandinávii potom veria v legendu prebúdzania čarodejníc a trolov. Preto sa deti v tento deň za čarodejnice prezliekajú a chodia koledovať ako na Halloween. Dostávajú čokoládové vajíčka a ďalšie výslužky. 

A ktorý zvyk sa páči najviac vám? Ste pre veľkonočný výprask alebo proti nemu?

Ako ženy by sme sa nemali sťažovať. Má nám to zaistiť to najlepšie. 

Muži si zase po výdatnom koledovaní odnesú nielen krásne zdobené veľkonočné vajíčka. Niektorí končia s opicou, pretože dostávajú výslužku s alkoholom. 

A ako oslavujete Veľkonočný pondelok vy? Ako prebieha veľkonočný výprask u vás doma?